Tento text sa týka zaujímavého nárečového slova grapa, na ktoré ma upozornil kamarát. Nie je to talianska pálenka, ako by sa niekto mohol domnievať, to je grappa.
Grapa je slovo z kysuckého dialektu. Podľa definície v Krátkom slovníku slovenského jazyka je to „neúrodná kamenistá roľa, obyč. na svahu“. Nárečový slovníček k tomu uvádza: „keď vas scu vytahnuť kajesik po fšelijakych grapach, majú v pláne vás popreháňať po strmých svahoch a brehoch v horách, v dolinách…“[1]
Nájdeme ho v clivej básni Pavla Horova Kysuce (Slnce nad nami):
„Kysuca, Kysuca, voda studená, len skúpe grapy polí,
môj život strašne holý, hŕba kamenia“[2]
Človeka až na srdci zabolí, keď to číta.
Iný príklad nie príliš vysokého ocenenia slova grapa nájdeme u Hviezdoslava:
z nív mysle, čo sú vytvorené
zlých od zelín až v pohoršenie,
nie súce ani pod pažiť
dedinskú, kde sa húsky pasú;
laz už len, grapa opotreby,
len hrobľa pre odhodky času:
z tých nič viac neľze vyťažiť,
nie kvietka-kláska odplaty,
tým menej poklad bohatý.[3]
Táto nádherná ukážka Hviezdoslavovho básnického majstrovstva pochádza z básne Dozvuky.
A do tretice je tu báseň muzeológa, etnografa a spisovateľa Štefana Meliša Podžiaran Papradno:
„Veru je Papradno veliká dzedzina,
kolom dookola vŕškyma hradzená!
Kedz okolo pozreš, vidzíš vrchy krásné:
Lazúru, Dúbravu, Zelenovec, Brusné.
Samé hory, vrchy, súvezy a grapy.
Po ních sa náš človek morduje a trápí.[4]
Vidno, že chodiť po grapách nebola žiadna prechádzka ružovou záhradou.
Z etymologického hľadiska sa slovo odvodzuje sa z rumunského groapă, čo znamená jama, diera v zemi alebo tiež hrob. Príbuzné slovo je albánske gropë. Priamy predchodca nie je jasný, ale isté je príbuzenstvo s praslovanským grobъ (z toho slovenské a české hrob, poľské grób, ruské гроб) a pragermánskym grabą (z toho anglické grave alebo nemecké grab). Všetko to pochádza z praindoeurópskeho *gʰrābʰ v zmysle kopať, škrabať.
Slovo patrí ku karpatizmom, teda pastierskym slovám, ktoré sa šírili v spojení s takzvanou valašskou kolonizáciou, pri ktorej sa pastieri oviec a kôz posupne usídľovali na svahoch Karpát. Aj keď Valašsko tvorí súčasť dnešného Rumunska, výraz Valasi sa z označenia etnika postupne zmenil na pomenovanie povolania, Označovali sa tak všetci nezávislí kočovní pastieri usídlení podľa valašského práva, bez ohľadu na etnický pôvod. Na Slovensku boli Valasi prevažne rusínskeho, poľského a sčasti aj domáceho slovenského pôvodu, aj keď medzi karpatizmami prevažujú pôvodne rumunské slová.
Ďalším slovom pastierskeho pôvodu je grúň.
Hore grúňom, dolu grúňom ide bača s karabínom.
Hej, bučina zelená, bača peknú ženu má.[5]
Tak sa spieva v ľudovej piesni Hore grúňom, dolu grúňom. Grúň znamená nezalesnené horské úbočie a pochádza z dialektového rumunského gruniu (spisovná forma je grui) vo význame kopec, pahorok, prípadne vrchol kopca. Mimochodom, ten karabín, čo sa spomína v piesni, nie je chyba. Ide o variant slova karabína, ktorý sa skutočne používal v mužskom rode. V básni Kráľohoľská, podľa ktorej vznikla známa pieseň Na Kráľovej holi, Samo Chalúpka píše:
„Na Kráľovej holi
jasná vatra svieti;
okolo tej vatry
dvanásť hôrnych detí.
Hoj, švarná to junač,
ako jeden, všetci:
valaška im v pästi,
karabín na pleci;“[6]
Posledný karpatizmus uvedený v tomto článku je poľana odvodená z praslovanského *poljana, ktoré je odvodené z praslovanského *polje (teda naše pole). Vyskytuje sa vo vštkých slovanských jazykoch v prakticky rovnakej forme, pol. polaba, bul. поля́на (poljána), rus. поля́на, srb-chr poljana.
Karpatizmov je samozrejme podstatne viac a ja sa ich chystám rozobrať v niektorom z nasledujúcich článkov. Dozviete sa o pôvode bryndze, popíšem, čo robil honelník a prečo sa ovce zaháňali do strungy aj ako sa na salašoch kľagovalo.
A to už je na dnes všetko
Ďakujem za prečítanie, dúfam, že sa vám článok páčil a teším sa na vás nabudúce!
[1] https://zn.sk/polesnik-spirky-narecie-kysuce
[2] https://referaty.aktuality.sk/laska-k-domovu-a-rodnemu-kraju-v-poezii/referat-20295
[3] https://zlatyfond.sme.sk/dielo/273/Orszagh-Hviezdoslav_Dozvuky-II/21
[4] http://www.podziaran.sk/index.php/o-nas/zvyky
[5] https://pesnicky.orava.sk/noty?view=song&id=1432
[6] https://zlatyfond.sme.sk/dielo/233/Chalupka_Kraloholska/1
[1] https://zn.sk/polesnik-spirky-narecie-kysuce
[2] https://referaty.aktuality.sk/laska-k-domovu-a-rodnemu-kraju-v-poezii/referat-20295
[3] https://zlatyfond.sme.sk/dielo/273/Orszagh-Hviezdoslav_Dozvuky-II/21