Na frázu popisovanú v tomto texte ma upozornil kamarát. Vraj „povedz mi, etymológ, prečo sa hovorí zubaté slnko“? A čakal, že mu odpoveď vysypem z rukáva. Pravda je taká, že som ten výraz nikdy predtým nepočul, takže to nebola práve banálna úloha.

Fráza nie je v slovenčine príliš častá, občas ju nájdeme v umení. V češtine ju nájdeme napríklad o Karla Kryla:

„Přinesl srpen září od západu,

trs aster kvete pod jeřabinami,

zubaté slunce bije do výkladů,

do stánků s buřty, květy, novinami.“[1]

Zubaté slnko je slnko, ktoré svieti, ale nehreje. Kryl ho spomína na jeseň, najčastejšie sa však spomína v súvislosti so zimným slnkom za mrazivých dní.

Fráza má však obmedzený výskyt aj v češtine. Jej skutočným domovom je Balkán. Srbská fráza zubato sunce sa štandardne používa v predpovediach počasia. Nejde o žiadnu metaforu, ale o bežný technický výraz. V bulharčine je to зъбато слънце (zjabato slnce). Existuje aj bulharské príslovie ъбатото слънце не грее, ами изстудява (Zubaté slnko nesvieti, skôr mrazí). V albánčine existuje verzia diell me dhëmbë (slnko so zubami).

Čo však znamenajú tie zuby? Našiel som rôzne vysvetlenia. Pomerne logicky znie vysvetlenie, že „kúše“ mráz, pretože slnko nedokáže zahriať, to však nezapadá do všetkých scenárov. Najpôvabnejšie bolo, že zubaté slnko predstavuje Morenu, slovanskú bohyňu zimy a smrti, ktorá sa údajne niekedy zobrazovala s náhrdelníkom z vlčích zubov. Morena alebo Kyselica (iné názvy: Morana, Muriena, Smrť, Hejhana, Kyseľ, Baba, Šmertka, Smrtka, Kaniža, Marmuriena, Barboriena) bola staroslovanská bohyňa zimy a smrti, veľmi známa i v dnešnom folklóre. Je zosobnená zimou, na jar končí jej vláda.

Tradičným rituálom praktikovaným aj dnes je vynášanie Moreny a jej upálenie, alebo utopenie. Morenu zastupovala bábka zo slamy, ktorou sa obalil drevený kríž, a obliekla sa do miestneho odevu. Spievajúce dievčatá ju nosili po dedine, za dedinou ju rozobrali alebo spálili, roztrhali, hodili do vody a zahádzali kamením. Vynášanie Moreny konalo na Smrtnú nedeľu alebo Kvetnú nedeľu. Podľa pover sa vynesením a zničením Moreny mala magicky privolať jar.

Pritom sa spievali rôzne piesne, napríklad táto z Myjavy:

Morena, Morena, des kľúče podela,

f Senici na rinku, tam visá na klinku.

Kiselica kiselá, štiri roki videua,

na ten píti otpadua, šeckich chlapcúf obláua.[2]

Pavol Kužma v knihe Ľudové piesne Kysúc z roku 1965 zaznamenal nasledujúce spomienky pamätníčky:

„Na Kvetnu nedzelu odzeli do starich habof (do starého kroja) cenki klatek (kus dreva) na takom cenkom patiku, za škaredu dzefku a spevajucki išli snu ku potoku. Tu snej začli strhavac, tu kabatek – tu sukne, aš ostala, popravdze, cela holata. Potom ju zažnuli (podpálili) a s kvikotem, viece ten holi klatek , hodzili do potoka. To, abi sa tim padom z dzedzini odehnala smrc a teš nemoci.“

Každoročne sa opakujúci rituál mal zabrániť prepuknutiu morových a iných chorôb medzi ľuďmi a zvieratami. V podstate išlo o obchôdzku – „vynášanie zimy“ a umožnenie príchodu jari.

Niekde Morenu nevynášali iba dievčatá, ale aj mládenci. Morenu niesol na palici chlapec. Pritom hovoril: „Toto je tá Morena, parádnica cifrena. / Rada jedla. Rada pila a nikdy sa nemodlila. / Ale ešte nakoniec prosí o jeden tanec.” Potom všetci začali tancovať v kruhu okolo chlapca, ktorý držal Morenu. Po tanci potom všetci zakričali: „Ešte jednu starosť máme, kde biednu Morenu pochováme.” Potom Morenu vyzliekli, zapálili a hodili do potoka.[3]

Potom nasledoivali verše: „Do bariny, do bariny,

nech trpí za svoje viny, aby za ňu netrpeli

ešte iní, ešte iní.

Báseň je veľmi dlhá, takže ju sem nebudem vkladať celú, ale môžete si ju pozrieť v hre Ferka Urbánka Pani richtárka.[4]

V Čechách je známa ako Morana, v poľskej mytológii ako Marzanna, na Slovinsku ako Morána, v Srbsku ako Morana. Z etymologického hľadiska je pravdepodobné spojenie s praslovanským mora v zmysle nočná mora, zlý duch, ktoré pochádza z praindoeurópskeho *mor- (zlý ženský duch). Z toho potom neskôr vzniklo anglické nightmare (nočná mora) aj írske pomenovanie bohyne vojny Morríghan

Lenže to znie trochu príliš mysticky a ignoruje technický charakter frázy v balkánskych jazykoch. V skutočnosti som na to prišiel, keď som si pozrel fotky „zubatého“ slnka v rôznych lokalitách, napríklad tu[5], tu[6] alebo tu[7]:

Tie „zuby“ sú tam zreteľné. Nie je to teda metafora, ale pozorovanie.

Možné vysvetlenie nájdete v člámku v časopise Vesmír:

„Poměrně častý jev pyramidálního (stupňovitého, zubatého) slunce souvisí s lomem přímých slunečních paprsků při průchodu zemskou atmosférou.“[8]

Nie som si však istý, či článok popisu práve jav zobrazený na obrázkoch vššie, pretože sa líšua od iného zobrazenia pyramidálneho slnka, ktoré nájdeme tu.[9] V každom prípade je veľmi pravdepodobné, že „zuby“ zimného slnka s lomom svetla súvisia.  

A to už je na dnes všetko. Dúfam, že sa vám článok páčil, ďakujem za prečítanie a teším sa na vás nabudúce!


[1] https://hudba.zoznam.sk/karel-kryl/piesen/zari/

[2] https://pesnicky.orava.sk/noty?view=song&id=17963

[3] https://www.novezamky.sk/Cn/2004/2004-09s/drafi.htm

[4] https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1242/Urbanek_Pani-richtarka/4#ixzz8QZ1Olhnk

[5] https://motilokal.com/lajmet/8206/diell-me-dhembe-sot-ne-shqiperi

[6] https://www.ephoto.sk/fotogaleria/fotografie/241392/zubate-slnko/?s=photos

[7] https://www.rtvbn.com/3850601/danas-ce-da-grije-zubato-sunce

[8] https://vesmir.cz/cz/casopis/archiv-casopisu/1999/cislo-11/zimni-zubate-slunicko.html

[9] https://vesmir.cz/cz/casopis/archiv-casopisu/1999/cislo-11/laserova-stanice-zemi-pyramid.html

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *