Dnešný text je o slove, ktoré v slovenčine neexistuje. Na tom by nebolo nič prekvapivé, slov neexistujúcich v slovenčine je obrovské množstvo, na tomto je však zvláštne, že sa zo všetkých slovanských jazykov vyhýba práve slovenčine.

Ide o slove lícha, ktoré nájdeme v starších českých textoch, často v spojení pracovat na [své] líše. Ide skôr o knižný termín, ale nedávno som si ho všimol v českom denníku Lidové Noviny, čo má práve inšpirovalo k tomuto príspevku: „Svými novinářskými kvalitami nesporně posílil informační atraktivitu Lidových novin a na své líše přispíval k postupné přeměně regionálního deníku v prestižní celonárodní list české inteligence[1]

Slovník spisovného jazyka českého definuje líchu takto: lícha, -y ž. 1. zast. úzký pruh pole, dř. též záhon: vyoraná l. pole; zasázet líchu máku

Pôvodne išlo o širší záhon, ale nebolo to jednoznačné. Niekde to znamenalo: „pruh pole o šíři jednoho rozhození zrna rozsévačem (asi čtyři kroky do šířky)“.[2]

V prenesenom význame sa výraz používa na označenie (užšieho) odboru pôsobenia. My by sme povedali „pracovať na svojom políčku“ prípadne poeticky „na roli“ (keď si spomeniete Kollárovu Slávy dcéru: „Pracuj každý s chutí usilovnou na národu roli dědičné“), v češtine je to „na své líše“. Musím povedať, že česká verzia sa mi páči viac.

V starej češtine existovali aj tvary líha a lécha. V modernej češtine sa už slovo označuje ako zastaralé, čo platí aj pre poľské lecha (existoval aj tvar leszka) a slovinské leha. V ruštine existuje nárečové леха. V srbochorvátčine je to leja, prípadne lijeha. Bulharské леха (lecha) a macedónske леа (lea) sa stále bežne používajú.

Vo všetkých jazykoch znamená záhon, hriadku, prípadne (osiatu) brázdu.

Zaujímavé formy existujú v ukrajinčine. Základný tvar je ляха́ (ljachá) (záhon, hriadka), ale spomína sa aj ліха (lichа). Odvodené slovo ляши́ти (ljašíti) znamená robiť záhony, zatiaľ čo slovo ляши́льник (ljašílnik) znamená človeka, ktorý  označuje pole/roľu, aby sa potom nevyskytli vynechané miesta počas orania, siatia či zberu úrody. Slovo ля́ховка (ljachovka), ля́хівка (ljašivka) znasmená ozdobnú nášivku na ženskej blúzke v podobe pozdĺžnych pletených pásiem, pripomínajúcu brázdu.

Všimnite si premenu x (ch) na š, ktorá je pre slovanské jazyky typická. Ide o ďalší príklad palatizácie (zmäkčovania) spoluhlások k, g a ch na č, ž a š. O ch platí, že sa takmer všade v odvodeninách mení na š. Pýcha na pyšný, hrach na hrášok, mucha na muška, prach na prášiť atď.  Existujú výnimky, napríklad beloch-belosi, Čech – český, hajdúch – hajdúsi, ale nie je ich veľa. V tejto súvislosti je zaujímavý aj vývoj slova mach, z ktorého v staršej slovenčine pochádzal tvar mošený (dnes machový) a z ktorého sa odvodzuje názov slovenskej dediny Omšenie a českého mesta Mšeno. Rovnakého pôvodu je ruské замшелый (zamšelij) a české omšelý (obrastený machom). Upozorňujem, však že s omšou to nemá nič spoločné, tá je z cirkevnej latinčiny (missa – prepustenie, rozpustenie) z frázy Ite, missa est (doslovne, tak, je rozpustené), ktorú kňaz hovoril na konci bohoslužby.

Všetky vyššie uvedené tvary slova lícha pochádzajú z praslovanského lěxa. To má pôvod je v praindoeurópskom *leys- vo význame brázda, koľaj, stopa. Z toho sú potom odvodené príbuzné slová v iných jazykoch, ako latinské lira (brázda, stopa, koľaj), litevské lýsė (záhon), staropruské lyso (hriadka), starohornonemecké *leisa (waganleisa znamenalo koľaj), z ktorého v modernej nemčine vzniklo gleis (stopa, koľaj). Mimochodom, aj slovo delírium pochádza z latinského deliro (de + lira) v zmysle zísť z cesty, vyjsť z koľají.

Ako vidíte, slovo lícha je súčasťou veľmi rozvetvenej rodiny a je škoda, že práve v slovenčine chýba. Prihováram sa za jeho zavedenie, mohli by sme ho skloňovať podľa vzoru pýcha. Dovolím si parafrázovať vyššie uvedenú Slávy dcéru: „„Pracuj každý s pýchou veľkou na národa líche dedičnej“.

A to je na dnes všetko.

Ďakujem za prečítanie, dúfam, že sa vám článok páčil a teším sa na vás nabudúce!


[1] https://www.lidovky.cz/serialy/130-let-vyroci-karel-zdenek-klima-sefredaktor-lidove-noviny.A231217_211749_ln_specialy_lchme

[2] http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6675#_ftn2

Jedna myšlienka na článok “O slove, ktoré nebolo”
  1. Milujem všetky tieto „článočky“ 🙂
    Sú priam nabité informáciami, vtipné, trefné, proste super!
    Vďaka autorovi za jeho neutíchajúci entuziazmus, obrovský nadhľad nad vecou a kreativitu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *