Dnešný text sa týka pekného slovenského slova spiež. Možno si spomeniete na spiežovce, zvonce na kravách a ovciach, ktoré pastierom umožňovali rýchlo nájsť ich zatúlané stádo. Podobná tradícia existuje v mnohých pastierskych kultúrach.
Zvonce teda patria aj na Slovensko, a to vrátane slova spiež, z ktorého je spiežovec vytvorený. Ide o spisovné slovo, ktoré Krátky slovník slovenského jazyka definuje takto:
spiež -e ž.
1. medená zliatina na výr. zvoncov, praciek ap.
2. výrobky z nej;
Všimnite si, že to je tá spiež, nie ten spiež.
Zvonec teda mohol byť spiežovec, spiež, prípadne v šarišskom nárečí mu hovorili spižar.
Slovo spiež sa často používalo a dodnes používa v poézii. Nájdeme ho napríklad u Hviezdoslava, ktorý v básni V pamäť /píše:
„keď pieseň zvoní v potoku
a pozdrav vtáčí vábi k obloku;
keď plužných kolies jará muzika
zo dvora vlnou v izbu preniká,
a k dovŕšeniu tisíc jara lahôd
spiež zazvučí a bičov spráska šľahot: —
kto by tu
meškal dnu!?“[1]
V zmysle zliatina ho môžeme napríklad nájsť vo vymenovaní rôznych materiálov v učebnici Slabikár a prvá čítanka, ktorú vydal sbor učiteľov evanjelických a. v. [ausburgského vyznania] v Liptove v roku 1859.
„med. mosadz, s p i e ž , olovo , cinok. cín*, sriebro , zlato“
Slová cínok a sriebro zodpovedajú vtedajšiemu pravopisu.[2]
Už to, že išlo o knihu, z ktorej sa deti učili čítať, ukazuje, že išlo o slovo, ktoré bolo všeobecne známe. Koniec-koncov, kravských a ovčích stád bolo na Liptove dosť a zvonce vtedy nosili všetky.
Zliatina používaná na výrobu zvonov (zvonovina) je v skutočnosti druh bronzu. Tvorí ho 78 % medi a 22 % cínu. Napríklad delovina (z ktorej sa robia delá) má len asi 10 % cínu a 90 % medi. To nebránilo francúzskej revolučnej vláde, aby po zvrhnutí kráľa nedala roztaviť všetky zvony v katedrále Notre Dame až na ten najväčší a vyrobiť zo suroviny delá. Rovnaký osud postihol približne 80 % zvonov vo vtedajšom Francúzsku.[3] Inter arma campanae silere debent alebo Vo vojne zvony musia mlčať.
V katolíckom preklade Biblie nájdeme v tomto zmysle použité slovo spiežový:
Jób 20:24: Keď bude utekať pred železnou zbrojou, luk spiežový ho iste prestrelí.
Evanjelický preklad rovnakého verša znie:
„Ak ujde pred železným pancierom, prestrelí ho bronzový luk.“[4]
Treba však povedať, že luky pravdepodobne neboli vyrobené z bronzu, ktorý vôbec nie je pružný. Buď mali len bronzové kovanie alebo sa z nich strieľali šípy s bronzovými hrotmi.
So slovom spiež (respektíve spěž) ako starším označením bronzu sa stretneme aj v češtine. Kottuv Česko-Nemecký slovník ho jednoducho prekladá ako die Bronze. V poľštine existoval variant spiž(a), v ukrajinčine je to спиж (spiž). Podobné varianty sa nájdu aj v ďalších slovanských jazykoch. Aj keď slovo znie slovansky, v skutočnosti ide o výpožičku z nemeckého speise, čo znamená pokrm, potrava. Pôvodne to bolo glockenspeise, teda doslovne potrava pre zvony. Analogickým spôsobom vzniklo staré nemecké dialektové slovo maurerspeise, doslova murárovo jedlo, ktoré znamenalo maltu. Z toho sa neskôr stalo slovo speis, ktoré sa ako označenie malty používa doteraz. Speise pochádza z pragermánskeho *spísa (jedlo, pokrm), ktoré samo vzniklo z latinského spésa, čo je neskorší tvar pôvodného expénsus (zaplatený, zvážený). To je napríklad zdrojom anglického expense, výdavok. Z nemeckého speise potom pochádza aj ďalšie slovenské slovo, a to špajza, miestnosť na skladovanie potravín.
A to už je na dnes všetko.
Ďakujem za prečítanie,dúfam, že sa vám článok páčil a teším sa na vás nabudúce!
[1] https://zlatyfond.sme.sk/dielo/25/Orszagh-Hviezdoslav_V-pamat/1#ixzz8NJEmV66y
[2] http://digit.spgk.sk/UCEBNICE%20DO%20ROKU%201918/%C5%A0labik%C3%A1r%20a%20prv%C3%A1%20%C4%8D%C3%ADtanka%20pre%20slov.%20evanj.%20a.%20v.%20%C5%A1koly.%20Liptov%201859.pdf
[3] https://en.wikipedia.org/wiki/Bells_of_Notre-Dame_de_Paris#Early_bells
[4] https://www.bibliatodo.com/sk/biblicky-vers/svate-pismo-katolicky-preklad/job-20-24
