Dnešná omrvinka sa začína v starovekom Grécku, kde sa panenskej nymfy Syrinx chcel zmocniť chlípny boh Pan, z polovice človek, z polovice cap, známy svojím nenásytnou sexuálnou potrebou. Nymfa o spojenie s chlpatcom ani trošku nestála a radšej sa dala premeniť na tŕstie. Z toho si potom sklamaný Pan vyrobil flautu, na ktorej hrával po lesoch a snažil sa zbaliť iné nymfy.
Tak vzniklo starogrécke slovo sûrinx označujúce okrem iného Panovu flautu. To sa ako syrinx prenieslo do latinčiny a neskôr použilo v tvare syringa ako latinský názov radu orgován. Orgován obyčajný je Syringa vulgaris. Dôvodom možno bolo, že aj vetvičky orgovánu sa používali na výrobu píšťaliek.
Z tohoto pomenovania sa vyvinuli miestne názvy pre orgován hlavne v severogermánskych jazykoch, ako je dánske syren, nórske syrin alebo islandské sírena, ale slovo preniklo aj do fínčiny (syreenit), estónčiny (sirel) a ruštiny (сирень – siréň).
Väčšina západnej Európy používa iné pomenovanie, založené na farbe orgovánových kvetov, a to lila. Aj v slovenčine označuje lila svetlofialovú farbu. V španielčine sa orgovánu hovorí lila, vo francúštine lilas, v angličtine lilac, v taliančine lilla. Dostal sa aj do slovanských jazykov, a to do poľského lilak a bulharského люляк (lyulyak). Do Európy sa slovo dostalo z perzštiny cez arabčinu a je príbuzné s pomenovaním pre tmavomodrú farbu v staroindickom sanskrite (nīla).
V mnohých krajinách, ktoré boli pod osmanským vplyvom, sa ker označuje rôznymi variantmi tureckého ergevan. Slovenské orgován vzniklo z maďarského orgovány a to zase zo srbského jorgovan. V albánčine zase existuje jargavan. Slovo má starobylý pôvod, do turečtiny sa dostalo z perského argawānv zmysle purpurová, ale dá sa vysledovať až k akkadskému argawannu v zmysle červeno-purpurová. Akkadčina bol semitský jazyk, ktorým sa (okrem iného) hovorilo v starovekom Babylone.
Zaujímavý je pôvod českého označenia orgovánu – šeřík. Ide výpožičku z ruštiny zo začiatku 19. storočia. Český obrodenec Jan Presl prevzal ruské slovo siréň a pripodobnil ho prídavnému menu šerý (po slovensky sivý) podľa typického sivofialového zafarbenia kvetov orgovánu. Predtým sa orgován v češtine bežne označoval ako bez, teda baza. Dôvodom je podobný vzhľad kvetov, botanicky ide o úplne odlišné druhy. Takáto zámena pritom nie je nezvyčajná, aj v slovenčine sa orgován dlho označoval ako (turecká alebo španielska) baza. Označenie sa objavuje ešte v Slowari Antona Bernoláka, vydanom v rokoch 1825 až 1827. Okrem toho sa slovom bez na označenie orgovánu používa v českých nárečiach ešte aj dnes, existuje ako synonymum k lilak v poľštine a v tvare бэз (bez) a бузок (buzok) sa používa v bieloruštine a ukrajinčine.
Pozoruhodné je, že nemecké pomenovanie orgovánu (Flieder) vzniklo podobným spôsobom, teda najprv označovalo bazu a až v 18. storočí sa z neho na základe podobnosti kvetov stalo označenie pre orgován.
Osobitný prípad predstavuje litovské alyvmedis. Slovo je zloženina slova alyva a medis, pričom medis znamená strom a alyva je botanické pomenovanie orgovánu, ale súčasne má aj význam oliva. Orgován totiž patrí do čeľade olivovité. Viaceré botanické a zoologické pomenovanie v litovčine sa výrazne líšia od iných európskych jazykov a pôsobia, akoby boli vytvorené umelo.
Na záver sa vrátim tam, kde som začal, teda do Grécka. Grécke slovo pre orgován (πασχαλιά – paschalia) je odvodené zo skutočnosti, že orgován zvykne kvitnúť v období okolo Veľkej noci, ktorej sa v gréčtine hovorí Pascha. A to už je dnes všetko.
Ďakujem za prečítanie, dúfam, že sa vám článok páčil a teším sa na vás nabudúce!
