Dnešnú omrvinku venuje peknému slovenskému slovo lancúch. Rovnako ako jeho český ekvivalent v tom istom znení už zo spisovného jazyka zmizlo a dá sa nájsť iba v nárečiach, napríklad v spišskom. Znamenalo reťaz a jeho rôzne varianty sa v rozličných slovanských aj neslovanských jazykoch vyskytujú ešte teraz.

Zaujímavé, že ide o novotvar z 15. storočia, ktorý vytlačil alebo doplnil slová vychádzajúce z praslovanského retędzь, ktoré sa u nás používa ako reťaz a v Čechách ako řetěz. V poľštine je to wrzeciądz (v staropoľštine rzeciądz), v ukrajinčine ре́тязь, v starej cirkevnej ruštine ретязь, v modernej ruštine цепь. Samotné praslovanské slovo retędzь pravdepodobne pochádza z pragermánskeho rakentó v zmysle reťaz, ktoré sa neskôr prenieslo do ostatných germánskych jazykov, staroanglického racente, staroislandského rėkendr alebo starohornonemeckého rahhinza. Pokiaľ ide o iné jazyky, slovo sa prenieslo do litevského retežis (alebo retežius).

Slovo lancúch sa objavuje aj v starej češtine „Vsadil mého šafáře na dva lancuchy a v úterý jeho pustil z řetězů (1509). V poľštine existuje ako łańcuch, ktorý sa preniesol ďalej na východ. V ruštine a bieloruštine je to ланцуг  (lancúg) a v ukrajinčine ланцюг (lancjúh). Lancúch sa preniesol aj do maďarského lánc, a to buď zo slovenčiny alebo z východoslovanských jazykov. Okrem významu reťaz sa v 18. storočí používal ako dĺžková jednotka, čo súvisí so starým zvykom používania reťazí v zememeračstve. Z maďarčiny sa slovo prenieslo do rumunského lanț.

Vo všetkých prípadoch je pôvod slova opäť nemecký, a to zo zloženiny slova lanne (reťaz) a zug (ťahať) v strednej hornej nemčine. Samotné lanne sa prenieslo do češtiny a slovenčiny ako lano. V slovinčine malo (už zastaralý) tvar lanec a v macedónčine ланeц (lanec), v obidvoch prípadoch vo význame reťaz. V macedónčine a bulharčine existuje aj tvar ланaц (lanac), ktorý znamená zlatú alebo striebornú reťaz.

Nemecké lanne pochádza z latinského lámina, čo znamenalo tenký kúsok kovu. Toto slovo sa rozšírilo do mnohých jazykov a zrodili sa z neho (cez rôzne jazyky) slovenské slová laminát a lamela. Veľmi zaujímavým vývojom prešlo lámina vo francúštine, kde sa latinské lamella (zdrobnelina z lámina), zmenilo na alumelle vo význame čepeľ noža alebo meča. Z toho sa potom stalo amelette a neskôr omelette. To už medzitým získalo aj prenesený význam tenkej placky zo stuhnutých vajíčok, ktorý vyplynul z vyrovnaného povrchu pokrmu. A zrodila sa naša omeleta.

Slová omeleta, laminát, lano a (nárečové) lancúch sú teda príbuzné.

Ďakujem za prečítanie, dúfam, že sa vám článok páčil a teší, sa na vás nabudúce!  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *