Dnešná omrvinka sa týka zaujímavého slova šlamastika. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka je to „nepríjemná situácia, trampoty“. Začnem citátom z diela, ktoré určite každý spozná:

„Člověk má starosti s divizijním soudem, a von chlap mizerná mně včera, když nás vedli k vejslechu, vykládal, co je to růže z Jericha.“ „To ale nebyla moje slova.‘“ bránil se Švejk; „já jsem si tu blbost nevymyslil, a přeci jsme si vo něčem museli povídat, když jdeme k vejslechu. Já jsem tě chtěl, Vodičko, jen potěšit…“

„Ty někoho potěšíš,“ odplivl si opovržlivě Vodička, „člověk má tu plnou hlavu starostí, aby se dostal z tý šlamastiky…“

Ide o staršie slovo. Nachádza sa aj v nasledujúcej pasáži z knihy Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom. Knihu publikoval slovenský učiteľ a osvetový spisovateľ Pavel Michalko už v roku 1802. Má formu osemnástich večerných rozhovorov medzi učiteľom a sedliakmi, ktoré rozvíjali za zimných a jarných večerov na spoločných schôdzach v dome učiteľovho suseda. Text pochádza z prvej kapitoly s názvom O mátohách či nočných obludách, strašidlách a umretých ľuďoch túlajúcich sa po svete.

„Istý zlodej taktiež v noci vyšiel na strechu a spustil sa do komína, aby stade pokradol slaninu a mäso, čo sa tam údili. Ako liezol dolu komínom, zrazu padol do kuchyne a pádom narobil veľký hrmot. Nuž čo mu ostávalo? Rýchle si sadzami začiernil ruky aj tvár, slaninu prevesil na plece a ostal stáť uprostred kuchyne. Keď hospodár, akože majiteľ domu, začul hrmot, zažal sviecu, aby pozrel, čo sa robí v kuchyni. Otvoril dvere a v kuchyni zazrel — čiernu obludu. Spýtal sa jej: „Kto si?“ „Ja som čert,“ odpovedal zlodej, „doniesol som ti slaninu, chceš ju?“ Vystrašený hospodár odpovedal: „Ach — nechcem, radšej ju zanes inému.“ Tak zlodej odniesol slaninu.

Sedliak: To bol veľký prešibanec ten zlodej! Ako chytro si poradil v šlamastike.“

Žiaľ, podarilo sa mi získať iba prepis do modernej slovenčiny, nie pôvodné vydanie, takže neviem, s akým pravopisom (a či vôbec) sa slovo písalo, ale nájdeme ho aj v iných starších zdrojoch.

Ako mnoho iných výrazov, slovo prišlo do češtiny z nemčiny, a to konkrétne z nemeckého Schlamassel. To samo pochádza z jazyka jidiš, čo bol západogermánsky židovský jazyk, ktorý vznikol zmiešaním rôznych nemeckých nárečí z hebrejskou slovnou zásobou. Pri tomto slove ide o spojenie nemeckého schlimm (zlý) a jidiš slova massel (šťastie). Slovo nájdeme slovníku prísloví Deutsches Sprichwörter-Lexikon slovník Karla Friedricha Wandera, ktorý vyšiel v roku 1867, a to vo fráze In die Schlamassel kommen (bringen), čiže Dostať sa do nešťastia/priniesť nešťastie.

Súvisiace slovo v jidish je Schlimazel. V preklade znamená smoliar a často sa spája so slovom Schlemiel. To je naopak babrák, ktorý úbohému schimazelovi tú smolu spôsobí. Leo Rosten, autor geniálneho dielka o newyorskej večernej škole pre cudzincov Pan Kaplan má třídu rád (vo vynikajúcom preklade Pavla Eisera), k tomu v knihe Hooray for Yiddish! (voľne Nech žije jidiš) píše: Ak čašník vyleje hosťovi polievku za krk, je schliemel. Nešťastný hosť je naopak schlimazel.

Zase aby to bolo jasné, schimazel ani schliemel nie sú len nejaké bežné postavy.  Smolu máme raz za čas v živote každý, ale schimazel je typ, ktorý ju vyslovene priťahuje. A každý tu a tam niečo pobabre, ale schiemel to babre stále. Typický schliemel je Teofil Blažko, postava zo Žarnayovej sci-fi pre deti Prekliata planéta (staršie ročníky si možno spomenú). Keď Teofil (výstižne prezývaný kazisvet) s dobrým úmyslom u suseda opravoval poistky, v celej štvrti vypadlo svetlo a kilometer pred stanicou zastal elektrický vlak.

Pokiaľ vám slovo massel pripomenulo Mazel Tov!, zvolanie zo židovských svadieb[1] v zmysle veľa šťastia, tak preto, že massal aj mazel majú rovnaký pôvod, a to v hebrejskom mazzal. Tam znamená hviezdu alebo hviezdnu konšteláciu, v astrologickom zmysle teda osud.  Korene pravdepodobne vedú až k akkadčine, starovekému semitskému jazyku, ktorým sa hovorilo v 3. tisícročí pred n. l.

Keď teda niekto povie, že je v peknej šlamastika, vlastne hovorí, že mu osud nepraje.

Ďakujem za prečítanie, dúfam, že sa vám článok páčil a teším sa nabudúce!


[1] https://www.youtube.com/watch?v=umEvN4YaViI

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *