V dnešnej omrvinke by som sa chcel pozrieť na pekné slovenské príslovie o hádzaní hrachu na stenu. Vyjadruje úplne zbytočné úsilie, často zbytočnú komunikáciu k druhej osobe, ktoré jednoducho nechce počúvať. Niekedy sa v tomto kontexte použije aj spojenie „Odráža sa to od neho ako hrach od steny.“ Ale ako to vôbec vzniklo? Existuje niekoľko možných vysvetlení.
Najprv zdalo, že ide o čisto slovenský, respektíve český (házet hrách na stěnu) idióm. Nepodarilo sa mi však nájsť jeho zdroj. Jediné, čo bolo ako-tak relevantné, bol staročeský zvyk rozhadzovať na Vianoce v miestnosti hrach, aby sa v novom roku urodilo viac mláďat. Hrach sa hádzal hneď trikrát, raz pre žriebätká, druhý krát pre teliatka, tretí krát pre jahniatka.[1] Viac o tomto zaujímavom zvyku si môžete pozrieť na adrese v poznámke pod čiarou, ale či šlo o hrach sušený alebo čerstvý, či sa hádzal o stenu a prečo by to malo vyjadrovať zbytočné úsilie, to sa v článku nepíše. Existuje aj české baroková kázeň v ktorej kazateľ kára nedostatočne oblečené ženy týmito slovami:
„O Polexinky nynější kdež jste/ které by jste se snad i katu odkryly. Katu bych vás dal/ než bych se s váma obtěžoval/ vím dobře že když o tom nestydatým odkrýváním mluvím/ tak mnoho spůsobím/ jako bych hrách na stěnu rosival“[2]
Oslovením Polexinky pravdepodobne naráža na Polexinu z Tróje, ktorá údajne zviedla Achilla a zapríčinila jeho smrť. Gréci ju potom obetovali pri Achillovej hrobke.
V tomto prípade sa zdá, že spojenie hrach a stena vyjadruje neúrodnosť, pravdepodobne však ide o metaforu.
Ďalšie možné vysvetlenie prichádza z Nemecka, kde v roku 1867 vyšiel slovník Deutsches Sprichwörter-Lexikon Karla Friedricha Wandera. Slovník obsahuje tri relevantné spojenia steny a hrachu, a to:
1. Wenn man auch noch so viel (rohe) Erbsen gegen die Wand wirft, sie bleiben nicht kleben.
Teda „Môžeš hádzať na stenu toľko čerstvého hrachu, koľko chceš, aj tak sa neprilepí.
2. Er wirft Erbsen gegen die Wand, um sie anzukleben.
Teda „hádže hrach na stenu, aby sa prilepil.“
s poznámkou „robiť zbytočnú a bláznivú vec“.
3. Das sind Erbsen an die Wand geworfen.
Teda „je to ako hádzať hrach o stenu“
s poznámkou „zbytočné úsilie“.[3]
Zdalo by sa, že príslovie odkazuje na detskú zábavu spočívajúcu v hádzaní čerstvého hráčku o stenu v snahe prilepiť ho. Deti také veci robia v jednom kuse, spomínam si, ako nám jeden rodinný známy neprozreteľne venoval krabicu farebnej plastelíny. My deti sme boli nadšené, rodičia to neprijali práve s pochopením.
Ale ani to nesedí. Deutsches Sprichwörter-Lexikon je zvyčajne spoľahlivý zdroj a obsahuje aj veľmi staré príslovia a porekadlá, problém však je, že tie hrachové porekadlá sa inde ako v ňom nenachádzajú. Takže je to skôr nevierohodné.
So zaujímavým vysvetlením som sa stretol v ruštine. Tam malo príslovie formu „как об стенку горох“ a súviselo s prácou, ktorá sa musela urobiť po zber hrachu. Keďže hrachové kaše predstavovali značnú časť sedliackej stravy, hrachu na vylúpanie bolo skutočne veľa. Na uľahčenie dávali sedliacke ženy hrachové lusky do vreciek a hádzali ich o stenu, aby uvoľnili hrášky. Keďže aj tak išlo o náročnú a únavnú prácu, stala sa symbolom márneho úsilia.[4]
Príslovie existuje aj v litovčine v tvare kaip žirniai į sieną (približne „ako hrach na stenu hádzať“). Maďarská verzia „falra hányt borsó“ znamená doslovne hrach na stenu hádzať.
Najpôvabnejšie vysvetlenie prichádza z Poľska, kde má príslovie formu „rzucać grochem o ścianę“[5] , prípadne „jak grochem o ścianę” (ako hrach na stenu). V niektorých oblastiach Poľska existovala vianočná tradícia, ktorá pravdepodobne vychádzala z (predkresťanskej) povery, že na Štedrý večer duše zosnulých nadobúdajú zvieraciu formu. Verilo sa, že keď sa pozvú vo vlčej forme k štedrovečernému stolu, nebudú po zvyšok roka škodiť. Na štedrý večer teda hospodár hodil o stenu trochu hrachu a volal: „Wilku, wilku, chodź do grochu, jak nie przyjdziesz do grochu, abyś nie przyszedł, aż za rok. (Vlk, vlk, príď na hrach, ak neprídeš, nepríď, kým neuplynie rok)[6]. U pastierov sa rituál mohol tiež vzťahovať len na vlka ako divoké zviera a jeho úlohou, bolo zabezpečiť, aby vlk nechal stáda počas roka na pokoji. To samozrejme nemohlo fungovať, takže hádzanie hrachu na stenu získalo povesť zbytočnej činnosti. Nech už to bolo akokoľvek, zvyk sa udržal až do začiatku 20. storočia.
[1] https://botany.cz/cs/hrach-na-stene/
[2] https://theses.cz/id/2p1d9l/Rigorozni_prace_-_Hipska.pdf
[3] https://www.deutschestextarchiv.de/book/view/wander_sprichwoerterlexikon01_1867?p=445
[4] https://www.eg.ru/relax/2917902-otkuda-poshlo-vyrajenie-kak-ob-stenku-goroh/
[5] https://dyktanda.pl/sciana-rzucac-grochem-o-sciane#:~:text=Zwi%C4%85zek%20frazeologiczny%20%E2%80%9Erzuca%C4%87%20grochem%20o,pozostanie%20na%20siej%20%C5%BCaden%20%C5%9Blad
[6] http://chocznia-kiedys.blogspot.com/2016/12/mao-znany-zwyczaj-wigilijny.html
