Slovenská gramatika vie byť mätúca. A aby toho nebolo málo, ľudia si ešte navymýšľajú komplikované problémy, ktoré potom chudák jazykovedci musia riešiť.
V časopise Kultúra slova (č. 1/2003)[1] napríklad riešili túto otázku:
„Ot: Aký rod používame, keď podmet tvoria osoby odlišného rodu (muž a žena), prípadne osoba ženského rodu a zviera (poľovník a pes). Povie sa Otec a mama boli nadšení alebo nadšené?
Od: „Pre slovesné tvary je gramaticky určujúce mužské osobné podstatné meno. Povieme Otec a mama boli nadšení (ale Mama a babka boli nadšené), Otec aj dieťa boli unavení (ale Deti boli unavené), Poľovník a jeho pes ostali zaskočení (ale Psy ostali zaskočené). To isté platí aj pre vetu Sme dohodnutí s nevyjadreným podmetom my, ak z predchádzajúceho kontextu alebo zo situácie je zrejmé, že účastníkmi dohody sú muž a žena. V takýchto prípadoch sa používa mužský rod ako zástupný.“
Zaujímalo ma, aký rod prídavného mena sa použije, keď zložený podmet tvorí podstatné meno ženského pohlavia a podstatné meno stredného pohlavia, prípadne podstatné meno ženského pohlavia a neživotné mužské podstatné meno.
Pri skloňovaní prídavných mien v množnom čísle platí, že mužský životný rod sa končí v nominatíve množného čísla na -í a všetky ostatné rody na -é (prípadne -ie). Vysokí muži, vysoké ženy, deti, duby, stroje. Takže pokiaľ zložený podmet neobsahuje mužské životné podstatné meno, súvisiace prídavné meno by sa malo vždy končiť na -é. Samozrejme, hovorím o prípadoch, keď po prídavnom mene nenasleduje ďalšie podstatné meno. V takom prípade sa prídavné meno musí zhodovať s príslušným následným podstatným menom. Napríklad: „Mačka a žena sú neskrotní dravci“. Prípadne „Čína a Rusko sú dobrí susedia“.
Úplne na záver som chcel preskúmať, ako bude príslušné prídavné meno zakončené, pokiaľ zložený podmet tvorí kombinácia ženského podstatného mena a mužského zvieracieho podstatného mena. Povie sa „Žena a jej pes boli zaskočení“ alebo „Žena a jej pes boli zaskočené“? Nemám to overené, ale intuitívne by som povedal, že platí prvá možnosť. Vychádzam z toho, že zvieracie podstatné mená mužského rodu sú životné v jednotnom čísle, ale neživotné v množnom čísle. Takže pes bol zaskočený, ale psy boli zaskočené. Keďže zvieracie podstatné meno je v zloženom podmete v jednotnom čísle, mohlo by sa považovať za životné a príslušne ovplyvniť skloňovanie prídavného mena.
Pravidlo, že zvieracie podstatné mená sú životné len jednotnom čísle, však neplatí úplne všade. Pokiaľ zvieracie podstatné meno neoznačuje zviera, ale má prenesený význam, platia pre neho rovnaké pravidlá ako pre životné podstatné mená aj v možnom čísle. Povieme teda „Ideálnymi partnermi sú Býci , Panny, Raci a Škorpióni“. Myslia sa tým ľudia narodení v príslušných znameniach zverokruhu.
Tu je všetkých 12: Baran, Býk, Blíženci, Rak, Lev, Panna, Váhy, Škorpión, Strelec, Kozorožec, Vodnár a Ryby.
Analogický princíp sa uplatňuje aj pre iné zvieracie znamenia (Levi, Barani, Kozorožci), prípadne pre iné prípady preneseného významu, napríklad Pittsburskí tučniaci alebo sloni v porceláne. Pozor, Ryby ostávajú Ryby, nikdy nie Rybi.
V neživotných formách, teda pri zvieracích menách označujúcich zviera v nominatíve množného čísla používa koncovka -y (raky, býky, škorpióny, levy atď.), prípadne -e (kozorožce). Výnimku predstavujú slová vlk, pes a vták. Poradňa Jazykovedného ústavu k tomu píše:
„Výnimkou sú zvieracie podstatné mená pes, vlk a vták, ktoré na rozdiel od ostatných zvieracích podstatných mien mužského rodu možno v množnom čísle skloňovať aj ako životné, t. j. v nominatíve množného čísla sú popri podobách psy, vlky, vtáky správne aj podoby psi, vlci, vtáci a v akuzatíve množného čísla popri podobách (vidím) psy, vlky, vtáky aj podoby (vidím) psov, vlkov, vtákov.“[2]
A ako je to v prípadoch, keď sa rovnaké slovo používa na označenie stroja aj človeka? Povieme „Na prehliadke boli veteráni“ alebo „Na prehliadke boli veterány“? Nuž, záleží od toho, kto na tej prehliadke v skutočnosti bol. Mohli tam byť veteráni (vyslúžilci, bývalí účastníci vojny) aj veterány (staré automobily). Čiže „Na prehliadke bolo vidieť krásne staré veterány, v ktorých boli pohodlne usadení veteráni“. K ďalším slovám, ktoré môžu označovať osobu aj neživotné podstatné meno (stroj, prístroj, nástroj, mechanizmus atď.) patria čistič (-i/-e), drvič (-i/-e), nosič (-i/-e), hľadač (-i/-e), triedič (-i/-e), korektor (-i/-y), registrátor (-i/-y). Keďže neživotná a životná forma sú si v uvedených prípadoch významovo pomerne blízko, nejde o homonymá (slová, ktoré rovnako znejú a rovnako sa píšu, ale majú zásadne iný význam, prípadne aj iný pôvod), ale o tzv. polysématické slová, teda slová s rovnakým pôvodom, ale čiastočne rozdielnym významom.
Wikipédia k tomu uvádza: „Základný rozdiel medzi polysémiou a homonymiou spočíva v existencii, respektíve absencii vzťahu medzi významami. Ak tu tento vzťah je, hovoríme o polysémii a naopak.“[3]
Nie vždy sa to dá samozrejme určiť presne a mení sa to prípad od prípadu. O homonymách by som už hovoril pri slovách ako radikál (i/-y) (prívrženec radikálneho hnutia alebo skupina atómov obsahujúca voľný elektrón) a exponent (i/-y) (kto sa verejne angažuje za organizáciu, hnutie, ideu alebo číslo, ktorým sa umocňuje alebo odmocňuje), kde je ten významový rozdiel výraznejší.
Existujú aj jednoznačné prípady homoným, kde ide čisto o náhodnú zhodu a slová nemajú nič spoločného pôvodom ani významovo. O rozdiele medzi slovami župan (hlava župy) a župan (kúpací plášť, ako aj o etymológii druhého zo slov píšem na tomto blogu v článkoch Nosí župan župan? [4]a O sukni s krízou identity[5].
Ďakujem za prečítanie, dúfam, že sa vám článok páčil a teším sa na vás nabudúce!
[1] https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2023/1/ks1-2023.pdf
[2] https://jazykovaporadna.sme.sk/q/2776/#ixzz8KBFlFZzz
[3] https://sk.wikipedia.org/wiki/Mnohozna%C4%8Dnos%C5%A5#:~:text=Teda%2C%20slovo%20je%20polys%C3%A9matick%C3%A9%20vtedy,pomen%C3%BAvame%20novovzniknut%C3%A9%20situ%C3%A1cie%20alebo%20objekty.
[4] https://blog.etymologickeokienko.sk/blogEty/2023/05/25/nosi-zupan-zupan/
[5] https://blog.etymologickeokienko.sk/blogEty/2023/05/11/349/
