O bohatej histórii jedného oblečenia
Tento príbeh sa začína na rozsiahlej pláni niekde v južnom Španielsku. Je 26. júla 711, horúci letný deň, a na opačných stranách pláne sa dve vojská pripravujú na krvavú bitku. Na jednej strane znejú kresťanské chorály, erdžia kone a leskne sa zbroj bojovníkov. Na strane druhej vlaje zelená zástava, belejú sa tuniky, ktoré čoskoro stmavnú špinou a krvou, a počuť chrapľavý hlas muzeína, ktorý z plného hrdla kričí, že Boh je veľký, Allahu Akbar. Nad planinou pomaly krúži veľký sup a teší sa na budúcu hostinu.
Zdroj: https://about-history.com/arab-conquest-of-the-iberian-peninsula/
Jedno vojsko viedol vizigotský kráľ Roderick. Druhé Tariq ibn Ziyadm (história nám jeho meno zachovala v označení Džebel el Tarik, Tarikova skala, dnešný Gibraltár), arabský vojvodca v službách Umajjovskej dynastie. Supy neostali sklamané, Tariquovi berberskí vojaci rozsekali vizigótske vojsko aj s kráľom Roderickom na márne kusy a začali tak proces ovládnutia Iberijského polostrova moslimami. Aj keď, presnejšie povedané, sa nedá ani tak hovoriť procese ako o záplave. Za 10 rokov dokázali moslimovia obsadiť takmer celý polostrov s výnimkou malého Astúrskeho kráľovstva na severe.
Územie umájjovskej provincie Al Andalúz cca 750 n.l.
Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Al-Andalus#/media/File:Map_Iberian_Peninsula_750-en.svg
Potom postupovali ďalej na územie dnešnej južnej Francie, až kým ich v bitke pri Poitiers nezastavilo franské vojsko pod vedením vojvodcu Charlesa, pozdejšie nazvaného Karol Kladivo (Charles the Martel) práve vďaka razantnému spôsobu, akým rozdrvil moslimské vojsko. Moslimovia sa potom stiahli späť na územie Pyrenejského polostrova, kde ostali až do konca reconquisty v roku 1492.
Arabská nadvláda zanechala v oblasti neprehliadnuteľnú stopu. Okrem architektúry, kultúry a gastronómie výrazne ovplyvnila aj vývoj miestnych jazykov. Odhaduje sa, že až 4000 slov v španielčine[1] a viac než tisíc slov v portugalčine[2] je arabského pôvodu.
Nasledujúci obrázok ukazuje slová arabského pôvodu týkajúce sa oblečenia, ktoré sa zachovali v brazílskej portugalčine.
Zdroj: https://www.facebook.com/historiaislamica/photos/a.397200267141878/2107891052739449/
Všimnite si slovo gibão v stĺpci na pravej strane. Práve to podnietilo výskum, ktorý viedol až k napísaniu tohto článku.
Aj keď šípka ukazuje na kratší kabát, nedá sa určiť, či to platilo vždy. Pôvodné arabské slovo jubba (jubbah, jibbah) totiž označuje dlhé mužské rúcho pripomínajúce sutanu, ktoré sa v moslimských krajinách nosí dodnes.
Zdroj: https://www.ebay.com/itm/174084312114
V andalúzskej arabčine sa z jubby stalo al-jubbah (predpona al- vyjadruje v arabčine určitý člen), ktoré sa ako výpožička prenieslo do starej španielčiny ako alljuba. V modernej španielčine z toho vzniká aljuba[3], ktoré španielsky slovník definuje ako „Maurské [Maurovia je pomenovanie španielskych moslimov v časoch španielskeho kalifátu] oblečenie nosené aj kresťanmi, ktoré tvorí časť s rukávmi na gombíky obopínajúca pás a sukňa po kolená“. Z pôvodne jednoliatej arabskej tuniky sa teda stáva dvojdielne oblečenie. Tento popis je dôležitý, pretože poukazuje na dva kusy oblečenia, ktoré sa z jubby vyvinuli.
Zdroj: https://www.facebook.com/historiaislamica/photos/a.179269395601634/1672872142908011/
Portugalský text uvádza: Moslimský pôvod oblečenia pastierov hovädzieho dobytka na severovýchode [myslí sa tým severovýchod Brazílie].
S výrazom jubon (na obrázku jubón) sa ešte stretneme, teraz však prejdem k ďalšiemu šíreniu arabskej jubby do Európy. K tomu nedošlo z územia Iberijského polostrova, kde väčšina kontaktov medzi kresťanským a moslimským svetom spočívala v rinčaní zbraňami, ale z územia dnešného Talianska. Aj keď pevninské Taliansko nikdy arabské vojská nedobyli, s moslimským svetom mali jednotlivé regióny a mestá intenzívne kontakty. Arabský vplyv prenikal hlavne cez Sicíliu, ktorá bola pod arabskou vládou od 9. do 11. storočia. Jeho silu dokazuje aj maltčina, jediný semitský jazyk v Európe. Ani neskorší normandskí vládcovia svoje arabské obyvateľstvo nevyháňali (na rozdiel od Španielov po reconquiste) a Palermo bývalo jedno z najkozmopolitnejších miest vtedajšej Európy. V Taliansku je jubba (vo forme zippa) potvrdená už v 10. storočí a prechádza búrlivým vývojom. Stretneme sa s formami giuppa, zubba (toskánske nárečie), dzubba (umbrijské nárečie), giacca a mnohými ďalšími.[4] Vzhľadom na geografickú roztrieštenosť vtedajšieho Talianska je tých možných foriem skutočne značné množstvo. Pokiaľ sa dá posúdiť z dobových obrázkov, išlo vlastne o kabátec stiahnutý v páse, ktorý pokračoval až pod zadok.
Z Talianska sa výraz v 12. storočí presúva do Francúzska v tvare jupe (gipe, choppe, juba atď, francúzština tiež mala tých dialektov a teda aj rôznych tvarov viac než dosť). Jeden z tvarov bol aj gippon (burgundský gibon, normandský jupin)[5], ktorý v anglonormandštine a starej francúzštine znamenal priliehavú tuniku alebo kabátec nosený na zbroji, na ktorom boli heraldické znaky umožňujúce identifikovať nositeľa. Z Francúzska slovo skáče do Španielska, kde sa z neho stáva chupa (v podstate vesta s rukávmi) a do Anglicka, kde sa mení na jupon. V strednej angličtine (opäť existuje množstvo foriem, jupoun, jopon, jopoun, joupoun atď., jazyk proste nebol ustálený)[6] sa slovo pôvodne používalo vo význame tesnej tuniky nosenej na ochranu nositeľa pod zbrojou[7], niekedy aj vypchanej. Išlo teda v podstate o prešívanicu. Po čase sa tiež začal používať na označenie tuniky nosenej na zbroji.
Jupon sa ako súčasť zbroje nosil približne do 14. až 15. storočia. Pekná ukážka, ako vyzeral, je na obrázku s rytierom so 14. storočia:
Zdroj: https://sk.pinterest.com/pin/96968198196564648/
Výraz sa spomína v mnohých zdrojoch vrátane Chaucerových Canterburských poviedok, kde časť Rytierov príbeh (Knight’s Tale) obsahuje nasledujúce verše:
Som wol ben armed in an haubergeoun,
In a bristplate, and in a light gypoun,
[Some would be armoured in a habergeon
And in a breastplate, under light jupon]
V českom preklade je to skôr voľnejšie preložené takto: „a přijeli se vší možnou zbrojí, starobylou i novou, v tunikách, kroužkovém brnění, v blýskavých krunýřích“[8]. V tomto prípade je teda jupon tunika.
V Prológu popisuje Chaucer rytiera takto:
Of fustian he wered a gypon
Al bismotered with his habergeoun,
[A tunic of simple cloth he possesed
Discoloured and stained by his habergeon]
Voľne preložené: „Vlastnil tuniku z jednoduchej látky, vyblednutú a so škvrnami od brnenia“
Čiže ide opäť o tuniku.
Nezaháľa ani talianske giuppe. V 12. storočí sa presúva do Nemecka, kde sa z neho v strednej hornonemčine stáva joppe (jope, schūbe, schaube atď.) vo význame kabátec nosený so zbrojou. Slovo joppe sa zachovalo až dodnes. Označuje jednoduchý kabátik alebo pánsku bundu.
Zdroj: https://www.trachten-poellmann.de/sortiment/tracht-herren-buam/joppen/miesbacher-joppe
Slovo sa prenieslo aj do susedných krajín, kde prešlo podobným vývojom. V češtine a slovenčine vzniká jupka v zmysle ľahký ženský kabátik nosený hlavne na vidieku, v poľštine jupa (krátka bunda), v ruštine юбка (sukňa).
Slovo schaube označovalo odev zobrazený na nasledujúcom obrázku:
Zdroj: https://www.gandiva.eu/02-schaube-deutsche-renaissance?lang=en
Ide však iba jeden z variantov. Do okolitých krajín sa prenieslo v zmysle kabát podšitý kožušinou, krátky (prípadne aj dlhý) kožuch. V Čechách nadobúda formu šuba, čuba, prípadne župica alebo župa. Prvý výskyt je potvrdený v roku 1380[9] , najčastejšie zmienky sú z 15. a 16. storočia. Išlo o voľný plášť podšitý kožušinou s kožušinovým golierom, ktorý siahal po kolená, alebo ešte nižšie. Staročeské texty rôzneho charakteru poskytujú dostatok dôkazov o názve tohto odevu. Šuba (čuba) je v nich často predstavovaná ako drahý, vznešený odev.
Znamenitých měšťanův osm vybravše v černých šubách kuních, axamitky, atlasy pošitých, ti máry nesli.“
Existovala aj ženská verzia.
„Panna v čubu s drahým pošitím bude-li oblečena, bude míti frejíře k manželství krásného neb bohatého, vedle způsobu toho pošití na tom kožiše.“[10]
Aj keď sa oblečenie používalo hlavne v 15. a 16, storočí, výraz existoval podstatne dlhšie.
„Hejtman byl v čapce, v rozhalené, lehké čubě, zpod níž u pasu přes sukni visel mu pádný meč.“, píše Alojz Jirásek v 2. polovici 19. storočia. To už existovalo aj homonymum čuba, čubka pre samicu psa. Nedá sa však vylúčiť, že význam bol polysemický (teda vychádzajúci zo spoločného koreňa) a odkazoval na kožušinu. Z neho bol odvodený význam čubka pre ženu ľahkých mravov.
V slovenčina sa odev aj výraz intenzívne vyskytujú v 15. a 16. storočí. Na obraze Zasnúbenie sv. Alžbety z roku 1480 majú na sebe postavy označené žltým krúžkom oblečenú šubu
Zdroj: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/chovanec3/subor/s3-3.pdf (upravené)
V tomto prípade siahajú šuby až na zem.
Šuby predstavovali cennú položku. Zo závetu z roku 1515 vieme, že líščia šuba mala hodnotu 8 florinov (alebo uhorských dukátov), čo u robotníka mohlo predstavovať ročný zárobok.[11] Pochopiteľne, robotník by si pravdepodobne kúpil podstatne lacnejšiu šubu s ovčou kožušinou.
V poľštine sa ujal výraz szuba, prípadne szubką alebo szubeczką. Išlo o dlhý vrchný odev, zvyčajne bez zapínania, s veľkým podšitým golierom a širokými rukávmi, podšitý kožušinou[12]. Ženskej šube sa ktovie prečo hovorilo bajborak.
Do ruštiny prechádza slovo z hornemeckého schaube ako шуба a používa sa tam ako synonymum pre kožuch[13].
Nasledujúci úryvok z Byliny o Ďukovi Stepanovičovi vykresľuje šubu v celej jej kráse:
„Dorazil vraj on potom do metropoly kyjevskej
Doniesol on tam vraj háby prepestré
A obliekal sa vtedy Ďuk Stepanovič takto:
Na črievičky natiahol si zelený marokén
A tiež šubu nasúkal si potom kuniu
A tú šubu poprevliekal potom rezko gombičkami
Tak aby sa všetky dierky inakšími tónmi rozbrnkali“
„Приезжал де ле он ище во стольной Киев-град,
Привозил [и] де он да платье цветное.
Одевалсе тогды да Дюк Степанович,
Он сапожки надел ище зелен сафьян,
Он и шубу надел да ище кунию.
Проводил он по шубы ище по пуговкам:
Кабы кажная пуговка стала петь своим голосом“.
Bylina (rus. были́на) je žáner ruských epických hrdinských básni, ktoré zvyčajne opisujú hrdinské činy bohatierov, ako bol napríklad Iľja Muromec, Dobryňa Nikitič, Aľjoša Popovič alebo práve haličský bohatier Ďuk Stepanovič.
V srbochorváčtine existuje okrem šuby aj šubara, čo je kožušinová čiapka.
Celé šírenie znázorňuje nasledujúca mapka:
Zdroj: https://www.researchgate.net/figure/Map-of-Europe-showing-names-of-countries-which-have-member-agencies-in-EuroGOOS-and-the_fig1_241294772 (upravená)
Krajina, v ktorej šuba získala výnimočné podstavenie a stala sa súčasťou národnej identity bolo Uhorsko. Niektoré maďarské zdroje spomínajú výskyty od 16. storočia, je teda možné, že slovo sa v tvare suba, subicza dostalo do maďarčiny cez slovenčinu, nedá sa však vylúčiť priamy vplyv cez talianske giuppa, stredoveké Uhorsko udržiavalo vďaka svojim záujmom v Dalmácii s Talianskom intenzívne kontakty. Koniec-koncov odtiaľ pochádzala ich kráľovská dynastia, Anjouovci. Teóriu o talianskom pôvode podporuje skutočnosť, že iné zdroje zase uvádzajú prvý výskyt už v 13. storočí, čo je príliš skoro na príchod šuby zo západu.
Nech už to bolo akokoľvek, v Uhorsku sa nosila hlavne šuba z ovčej kože obrátená srsťou navrch alebo dovnútra. Niekedy to bol kratší kožuch, ale boli aj verzie, ktoré siahali až po členky. Šuba (nepochybne aj vďaka nízkej cene základnej suroviny) bola veľmi obľúbená medzi sedliakmi a pospolitým ľudom. Matej Bel, slovenský filozof, pedagóg a spisovateľ, v roku 1737 napísal o pastieroch v nížinách: „Nosia veľmi huňatý odev zo surových koží, ktorý sa nazýva kožuch.“. Najväčší rozkvet zažila šuba v 19. storočí, keď sa okrem pastierskych a kočiarových šúb vyrábali aj slávnostné šuby. Na rozdiel od pastierskej a kočiarovej šuby sa slávnostná šuba nevyrábala z pevných koží dospelých oviec, ale z jemných jahňacích kožiek, ktoré po úprave pôsobili zamatovo. Od začiatku 19. storočia sa čoraz obľúbenejšími stávali dúhové, kvetované šuby s nádhernými kožušinovými strapcami. Zo šuby sa teda stáva luxusná položka.
Na druhej strane, pravá pastierska šuba sa ani neumývala, takže mastná ovčia vlna chránila proti rannej rose. Takéto šuby samozrejme dosť smrdeli a to až tak, že niekde duchovní zakazovali vstupovať v šube do kostola. Čo samozrejme sedľač ignorovala, predsa si nedajú zobrať obľúbený odev.
Na obrázku nižšie je sedliak v typickej ovčej šube. Je vidno, že šlo skutočne o ľudový odev:
Zdroj: https://hu.wikipedia.org/wiki/Suba_(ruhadarab)#/media/F%C3%A1jl:Juh%C3%A1sz.jpg
Šuba si udržala svoje postavenie až do začiatku 20. storočia, potom pomaly skončila. A tým sa končí aj dnešný článok a neuveriteľné putovanie a premeny kusu oblečenia, ktorý sa začal v púšťach Arábie, pokračoval cez slnečné Taliansko a skončil na šírych maďarských pláňach…STOP! Čo to trepem? Veď je tam celá vetva, ktorú som zatiaľ nespomenul. Nechal som sa uniesť a úplne som zabudol na Turkov. A na výstredných poľských šľachticov. A na krvavú vraždu, ktorá otriasla vtedajšou Európou. To všetko (a ešte viac) sa dozviete v ďalšom diele.
Ďakujem za prečítanie, dúfam, že sa vám článok páčil a teším sa na vás nabudúce!
[1] https://www.spanish.academy/blog/40-spanish-words-that-came-from-arabic/
[2] https://www.verbling.com/articles/post/10-words-from-arabic-roots-in-the-portuguese-language-5781d9e65c69247b005203ed
[4] https://lecteur-few.atilf.fr/lire/190/57
[5] https://littre.fr-academic.com/39364/jupon
[6] https://quod.lib.umich.edu/m/middle-english-dictionary/dictionary/MED24029
[7] Oxford English Dictiobnary, vydal Oxford University Press 1985, Zv. INT-LOO
[8] Canterburské poviedky (prevyprávané). Eleanor Farjeon 1936. Vydal Albatros 1985 v preklade H. Skoumalovej
[9] https://books.google.sk/books?id=gkLgDwAAQBAJ&pg=PA152&lpg=PA152&dq=%22li%C5%A1%C4%8D%C3%AD+%C5%A1uby%22&source=bl&ots=gb508HPbsr&sig=ACfU3U31cOe9XyCB1i1E3Tpirsf65lnKbQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwir2uK205_9AhUiSPEDHYTvBCEQ6AF6BAgIEAM#v=onepage&q=%22li%C5%A1%C4%8D%C3%AD%20%C5%A1uby%22&f=false (s. 151)
[10] https://is.muni.cz/th/ftd9c/Staroceske_nazvy_odevu.pdf
[11] Pri prepočte som vychádzal z ročného zárobku anglického robotníka v danom období, bežného vtedajšieho prepočtu medzi zlatom a striebrom a hmotnosti zlatého uhorského dukátu. Každý takýto výpočet je samozrejme zaťažený určitou chybou.
[12] http://repozytorium.amu.edu.pl:8080/bitstream/10593/464/1/Jowita_%C5%BBurawska-Chaszczewska.pdf (s. 82)
[13] https://en.wiktionary.org/wiki/%D1%88%D1%83%D0%B1%D0%B0
Výborné. Teším sa na pokračovanie, a tak nejak očakávam župan?
Tak mám radosť, že sa Vám článok páčil. Župan bude o dva týždne, už mám hotový prvý nástrel.