K tomuto textu ma inšpiroval kamarát, keď sa ma opýtal na etymológiu slova bibas. Už veľmi dlho som ho nepočul, pritom má v sebe určitý ráz a oheň. Podľa nárečového slovníka je bibas hlupák alebo nepríjemný chlap. Slovo mal v zvláštnej obľube Martin Kukučín, ktorý ho použil v mnohých svojich prácach. Napríklad v Punta Arenas má nasledujúcu pasáž: „A ty bibas Mate, čo nevieš robiť účty, rob si ich teraz“[1]. V Mať volá píše: „Klobučník si namyslel, bibas, že všetky hlavy sú oválne: nespýtal sa pána Fortunata, či sa ich nenájde i okrúhlych.“[2] V knihe Dom v stráni sa zase uvádza: „Ani nepolieval ten človek, pozri…Od jari nenakukol ten bibas svoju zem!“[3]
Všade je bibas vnímaný ako nedôvtipný či hlúpy človek. Ako sa však slovo do slovenčiny dostalo? Najprv mi prišlo na um, či nepôjde o nejaký žartovný študentský slang, pôvodne prevzatý z latinčiny, kde sloveso bibere znamená piť. Z neho odvodené bibulus môže znamenať „ten, kto rád pije“, „stále smädný“, inak povedané násoska. To mi však príliš nesedelo k významu hlupák, aj keď určitý prienik (osprostený od stáleho pitia) by sa tam možno dalo nájsť. Potom som uvažoval, či nepôjde o spojenie slov bibať (nech už to je čokoľvek) a prípony –as. Problém však je, že odvodzovanie príponou -as je spisovnej slovenčine cudzie a je typicky české. Pozrel som sa teda do Českého etymologického slovníka a tam som na svoje prekvapenie zistil, že slovo je pravdepodobne maďarského pôvodu, a to z bibasz, čo znamená nešikovný, hlúpy. Potvrdzujú to aj maďarské zdroje, podľa ktorých slovo bibasz vstúpilo do maďarčiny v 18. storočí, a to z rómskeho bibaχ, čo znamená nešťastie, smola. Pokiaľ by ste sa chceli dozvedieť, ako s týmto konceptom pracuje napríklad hebrejčina, môžete si prečítať môj článok o slove šlamastika tu:
https://blog.etymologickeokienko.sk/blogEty/2023/07/01/o-slamastike/
Slovo je zložené z predpony bi- a slova baχ, ktoré znamená osud alebo šťastie. V rovnakom význame sa slovo objavuje v turečtine (baht), odkiaľ prešlo do srbochorvátskeho baht a bulharského бахт. Vo všetkých prípadoch je pôvod rovnaký, a to v perzskom bakt (šťastie), kam sa pôvodne dostalo z praindoeurópskeho bʰeh₂g vo význame rozdeľovať, šíriť. Z perzštiny sa potom aj prenieslo do iných turkických jazykov (arménčina, uzbečtina, kazaština).
Ďalšie dve slová označujúce hlupáka sú ťulpas a trkvas.
Slovo ťulpas je v slovenčine zaužívané už dlhšie, nájdeme ho u Janka Jesenského[4] aj Martina Rázusa.[5] U Hviezdoslava existuje nárečový variant teľpis. Tak ako viacero iných slov, ťulpas sa dostal do slovenčiny z maďarčiny, tentoraz však zaujímavou okľukou.
Okrem slovenčiny slovo existuje aj v češtine, kam sa veľmi pravdepodobne dostalo z nemeckého Tollpatch v zmysle hlupák. Tollpatz sa prvý krát objavilo v nemčine v roku 1698 v Bavorsku v tvare Tolbatz. Ide o apelatizované slovo, čiže všeobecné slovo vytvorené z vlastného mena. Medzi apelatizované slová patrí sendvič, ementál, damašek, fixka, žiletka, rifle, stetson, chinín, kolt, aspirín, džíp, walkman, karimatka, vibramy, bakelit, igelit, worčester, linoleum, termoska a dokonca aj algoritmus. To všetko boli pôvodne mená osôb, názvy značiek, prípadne označenia geografických území. Postupne sa zmenili na všeobecné mená a píšeme ich malými písmenami.
Tolbatz pochádzal z maďarského slova talpas, čo bola prezývka kuruckých peších vojakov.
Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Tolpatch#/media/File:Talpas_katona.jpg
Slovo je odvodené z maďarského talp, čo znamená podrážka. Použitie v zmysle peší vojak, pešiak je zaznamenané v roku 1669, a pravdepodobne vychádza z tvaru obuvi, ktorú vlastne tvorila len podrážka priviazaná šnúrkami k nohe. Ako označenie pešiaka získalo v nemčine význam hlupák sa nedá presne určiť, dá sa však predpokladať že pešiaci nepredstavovali práve intelektuálnu elitu kuruckých vojsk.
Pokiaľ ide o slovo trkvas, moc sa k nemu povedať nedá. Vyzerá to, že existuje iba v slovenčine. Ako možný zdroj sa uvádza nemecké Dreckfass, čo znamená sud hovien. Ide teda o hrubú nadávku
Posledné skúmané označenie nedôvtipného človeka je pekné slovenské slovo mamľas. Výstižnú ukážku jeho írečitého použitia môžeme napríklad nájsť u Jána Kalinčiaka (Mních): „Starý Ondráš ale začal: „Nuž ty mamľas! Ty rešeto! Ty kulifaj! Ty staré ometlo! Či ty nevieš, že je toto náš budúci pán?!“ I dal mu za uši, že spadol, a rozkázal otvoriť bránu.“[6]
Mimochodom, keby ste to nevedeli, kulifaj je ľahkovážny, neseriózny človek.
Čo je to ale mamľas? Krátky slovník slovenského jazyka ho jednoducho definuje ako hlupáka. Proste niekoho, čo nemá pod čapicou, stojí si na kábli, keď rozdávali rozum, postavil sa do radu na zemiaky a podobne.
Zo slovenčiny slovo preniklo do maďarského mamlász, ktoré sa tam používa ako prídavné meno alebo podstatné meno, často, ale nie výlučne, vo vzťahu k tínejdžerom alebo starším deťom: „Mit akarsz attól a mamlasz gyerektől?“ (Čo chceš od toho sprostého decka?). Nájdeme ho aj v literatúre. Známy maďarský spisovateľ Móric Jókai napríklad v diele píše: „De hát mit kivánsz tőlem? Van okod rám gyanakodni? Azt csak nem kivánod tán tőlem, hogy úgy számot adjak, hogy merre jártam, kivel beszéltem? mint egy mamlasz Bertai Gida, a ki naplót visz, ha hazulról elmegy s minden óráról beszámol a feleségének?“ (Čo odo mňa chceš? Máš ma dôvod podozrievať? Určite nečakáš, že ti budem oznamovať, kde som bol a s kým som hovoril, ako ten hlupák Bertai Gida, ktorý si vedie denník, keď odíde z domu, a každú hodinu sa hlási manželke“).
V tvare mamlaz je slovo značne rozšírené aj v srbochorvátčine, kam sa dostalo z maďarčiny.
Čeština pozná tvar mamlas, ktorý pochádza zo staročeského slova mamlati. Pôvodne to znamenalo perami niečo ocumlávať. Existuje aj význam zľahka mačkať, muchlať. Slovo má pravdepodobne onomatopoeický, teda zvukomalebný pôvod. Zvukomalebné slová napodobujú prirodzené zvuky. Napríklad cinkanie alebo brechot. Prípade slová mumlať a mrmlať, ktoré znejú podobne ako mamlať, etymologicky aj významovo sú však odlišné.
Odvodené slovo mamlas sa pôvodne používalo ako pejoratívne označenie nedospelých ľudí, niečo ako cucák alebo holobriadok. Význam hlupák sa rozšíril neskôr
V poľštine má slovo tiež tvar mamlas. Tak ako v iných jazykoch, aj tu označuje človeka neschopného, zúfalo pomalého, neohrabaného.[7] Existuje jedno špeciálne použitie, a to pri ľudových tancoch. V hornom Sliezsku existoval tanec s prvkami mazurky zvaný mamlas, pri ktorom sa tanečníci navzájom ukláňajú. Môžete si ho pozrieť tu.[8] Označenie údajne vychádza z toho, že nepozorný tanečník sa môže pokloniť partnerke, ktorá ešte stojí rovno, čo vyvolá všeobecný smiech.[9]
A to už je dnes všetko. Prajem vám, aby ste v živote stretli čo najmenej bibasov, trkvasov aj mamľasov. A keď už ich stretnete, aspoň im teraz môžete povedať, čo sú zač.
Ďakujem za prečítanie, dúfam, že sa vám článok páčil a teším sa na vás nabudúce!
[1] https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1290/Kukucin_Punta-Arenas/1
[2] https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1361/Kukucin_Mat-vola-I/2
[3] https://zlatyfond.sme.sk/dielo/22/Kukucin_Dom-v-strani/6
[4] https://zlatyfond.sme.sk/dielo/932/Jesensky_Zo-starych-casov/5
[5] https://zlatyfond.sme.sk/dielo/184/Razus_Marosko-studuje/13
[6] https://zlatyfond.sme.sk/dielo/117/Kalinciak_Mnich/6
[7] https://edefinicje.pl/co-to-jest-mamlas
Ďakujem, veľmi zaujímavé a zároveň vtipné 🙂 a obdivuhodný nadhľad autora je naozaj výnimočný
Pobavila som sa pri textíku aj pri videu. Skvelá práca – ako vždy!