Švejk, burza a chetitskí kožušníci
„Já potřebuji burše,“ řekl polní kurát, „měl jsem posledně jednoho starého účetního bez akademického vzdělání, ale hovado první třídy. Pořád jen fňukal a modlil se, aby ho bůh chránil, tak jsem ho poslal s maršbatalionem na frontu. Povídá se, že ten baťák úplně rozsekali. Potom mně poslali jednoho chlapíka, který nic jiného nedělal, než že seděl v hospodě a pil na můj účet. To byl ještě snesitelný člověk, ale potily se mu nohy. Tak jsem ho poslal také s maršbatalionem. Dnes jsem našel při kázání jednoho chlapa, který se mně z legrace rozplakal. Takového člověka bych potřeboval. Jmenuje se Švejk a sedí na šestnáctce.“
Ako sa takmer každý nepochybne dovtípi, úryvok pochádza zo známeho románu Jaroslava Haška „Osudy dobrého vojáka Švejka“. V tejto časti príbehu sa Švejk stáva buršom, čiže vojenským sluhom, u poľného kuráta (teda vojenského kňaza) Katza. Treba povedať, že feldkurát Katz žil značne neduchovným životom a Švejk mu pri tom zdatne asistoval.
Slovo burš mi pripomenulo buršákov, čo boli nemeckí univerzitní študenti združení v študentských spolkoch. Keďže boli ukrutní nacionalisti, v českom prostredí sa neustále bili s národoveckými českými študentmi aj s obecným ľudom. Síce väčšinou dostali po hube, ale to ich neodradilo. V treťom diele svojej trilógie Sňatky z rozumu Vladimír Neff dokonca popisuje, ako musela skupinku buršákov z dostihov v Chuchli eskortovať rakúska polícia, inak hrozilo, že ich rozzúrené davy urazených Čechov roztrhajú na kusy.
Buršákov popisoval aj Karol May v knihe Červenomodrý Matuzalém, ktorá sa zaoberá príbehmi nemeckého študenta v Číne. Keďže May mal o Číne (tak ako o mnohých veciach, o ktorých písal) len veľmi chabé vedomosti, je to skôr paródia, ale pomerne zábavná.
May popisuje postavu zvanú Červenomodrý Matuzalém, podľa neho typického študenta, nasledovne:
„…šikmo po tváři se mu táhla široká jizva a dělila nos přesně na dvě poloviny… Nosíval modrý sametový kabátec zdobený šňůrami, červenou brokátovou vestu, bělostné zámišové kalhoty a vysoké lakové jezdecké boty, na dlouhých kadeřích trůnila červenozlatá cereviska a v zubech bez ustání drtíval jantarový náustek perského nargilé, jehož dým vypouštěl v mocných a nadmíru dekorativních kotoučích. Za ním kráčel sluha: v levici třímal skleněnou baňku vodní dýmky s nádobkou přinejmenším na funt tabáku a s gumovou, dobře čtyřloktovou hadicí, vedoucí bez zbytečných oklik přímo do úst bafajícího studenta.“
May bol svojimi bizarnými postavami povestný, stačí spomenúť neustále sa chichotajúceho Sama Hawkingsa s príšernou parochňou, Tlstého Jemmy či černocha Boba s hrozne spotvorenou angličtinou. Jeho tetka Droll z Pokladu na striebornom jazere je prvý (a vlastne aj posledný) známy prípad transvestitu vo westernovej literatúre, takže by niekto mohol povedať, že aj jeho buršák je len karikatúra. Ale nie, existuje dobový obrázok, kde sa bursch v zmysle správny študent zobrazuje veľmi podobne Mayovmu popisu. Posúďte sami:
Zdroj: https://de.wikipedia.org/wiki/Burschenschaft#/media/Datei:Naturgeschichte_-_Homo_studens.jpg
Latinský text nad obrázkom znie:
Človek študentský
Občan akademický spolkový (jazykom akademickým)
Čeľaď Brutálni
Nemecky: Burš
Nemecký text pod obrázkom znie:
Charakteristika: nosí farebné stužky a vždy fajčí pri stráži.
Habitat: Halle, Lipsko, Göttingen atď. Na uliciach, v hostincoch, na šermiarskych dvorcoch atď.
Účel existencie: „padá“. (jazykom akademickým) [iný výklad by mohol byť “chlastá na ex”].
Pozrel som sa na buršácke spolky (Burschenschaften) vo Wikipédii[1], ktorá tvrdí, že začali vznikať od roku 1815 a že výraz Bursch pochádza zo stredovekej študentskej burzy, domova chudobných univerzitných študentov. To ma zaujalo, burza je predsa miesto, kde sa obchoduje s akciami alebo surovinami a kde sa zarábajú (a strácajú) obrovské peniaze. Čo to môže mať spoločné s univerzitnými študentmi, tobôž chudobnými?
Ako hovorí staré porekadlo, všetky cesty vedú do Ríma. V tomto prípade k latinčine, v ktorej existuje slovo bursa s významom zvieracia koža. Slovo sa do latinčiny dostalo pomerne neskoro, až v štvrtom storočí n. l., a to z gréckeho býrsa s rovnakým významom. Neskôr sa význam latinského slova rozširuje a zo zvieracej kože sa stáva miešok na peniaze, teda peňaženka. Tento význam sa prenáša aj do iných raných stredovekých jazykov, ako je stará portugalčina (bolssa)[2], stará francúzština (borse)[3] a stará hornonemčina (bursa). V angličtine sa slovo vo význame peňaženka mení na purse, ale súčasne z neho vzniká bursar, teda pokladník (hlavne na univerzite)[4]. A odtiaľ je k študentom už len krok. Vzniká slovo bursary v zmysle fond prideľovaný študentom a slovo bursar získava (pôvodne iba na škótskych univerzitách) aj význam príjemca fondu, teda štipendista. Podobný vývoj existuje aj v iných jazykoch. V taliančine takto vzniklo slovo borsista (v plurále borsisti). V nemčine sa bursa mení na burse a neskôr na bursze, prípadne borse alebo bursche (pravopis ešte nebol ustálený).
Pôvodne sa teda burza týkala chudobných študentov. Ottův slovník naučný, monumentálna encyklopédia z prelomu 19. a 20. storočia, k tomu pôvabnou češtinou uvádza: „Bursa studentská nazýval se za věku středního a na počátku nového dům, ve kterém chudým studentům universitním dostávalo se úplného zaopatřeni. Chovanci takoví sluli bursarii, první z nich rector bursae (též proboštem v Praze nazývaný).“[5]
Čoskoro sa však význam preniesol na akúkoľvek skupinu spoločne žijúcich študentov bez ohľadu na majetkové pomery. Burzy boli rozličného typu, niektoré organizované striktne na národnom princípe, iné medzinárodné, niekde bývali iba chudobní študenti, inde to bolo zmiešané, spoločné však bolo to, že išlo o prenajatý dom, v ktorom žili, stravovali sa aj trávili veľkú časť vyučovania. Študenti tiež museli spoločne platiť svojho učiteľa. Pravidelný týždenný poplatok člena burzy, za ktorý mu komunita poskytla ubytovanie a stravu a z ktorého sa platil učiteľ, sa tiež nazýval burza (niekde sa uvádza, že práve to bol pôvodný význam slova bursa v univerzitnom kontexte. Etymológia dokáže byť pekne zamotaná). To všetko nebolo práve lacné, takže burzu väčšinou tvorilo až 20 študentov. Vzťahoval sa na nich prísny režim a okrem usilovného štúdia a pravidelných modlitieb sa mali aj inak správať mravne a slušne.
No, mravne a slušne. Ako potvrdí každý pamätník krúžkovíc na študentských internátoch, toto očakávanie je u mladých dospievajúcich, ktorí sa po prvý krát ocitnú mimo obmedzení rodičovského dohľadu, značne iluzórne. Ako píše oxfordský študent svojim rodičom v roku 1220: „For you must know that without Ceres and Bacchus Apollo grows cold.“[6] Voľne preložené to znamená: Bez jedla a pitia sa učiť nedá. Inak povedané, drahý otecko, rozhádzal som všetky peniaze, pošli ďalšie. Niektoré veci sa proste nemenia.
Používanie označenia bursa pre študentské komunity a domy je príznačné najmä pre stredoeurópsku oblasť – univerzity v Prahe, v Krakove, vo Viedni a v Svätej rímskej ríši. Na univerzite v Paríži sa častejšie používal výraz kolégium. Na anglických univerzitách v Oxforde a v Cambridgi sa namiesto výrazu bursa zaužíval výraz hall alebo hostel.
Uhorsko svoju univerzitu dlho nemalo, študenti z Uhorska (vrátane študentov z územia dnešného Slovenska) chodili študovať do Nemecka, do Prahy, prípadne do Krakova. Tam vznikla Bursa Hungarorum[7], teda Burza uhorských študentov. Podľa existujúcich záznamov Uhri zrejme neboli do burzy prijímaní na základe zlej sociálnej situácie (pre týchto študentov bola v Krakove určená Bursa pauperum, teda Burza chudobných študentov), vo väčšine prípadov išlo o dobre zabezpečené osoby, niekedy aj šľachtického pôvodu.
Aj pre však nich platilo, že sa majú vystríhať akýchkoľvek dobových foriem zábavy, či už išlo o navštevovanie pochybných domov, tavern, žonglérskych predstavení, hru v kocky, šach či karty. Štúdium sa považovalo za vysoko duchovnú činnosť a takéto rozptyľovanie sa teda pokladalo za prejav slabosti ducha. Študenti mali zakázané nosiť so sebou akékoľvek zbrane, keďže to neprislúchalo ich stavu a navyše konflikty medzi stredovekými študentmi boli bežnou záležitosťou.
K jednému takému konfliktu došlo, keď skupina študentov z Bursy Hungarorum zmlátila na ulici mladého poľského študenta. Bolo to 28. decembra, na deň sv. Neviniatok. Ich predstavený sa ich snažil obhájiť tvrdením, že v Uhorsku je zvykom na deň sv. Neviniatok chytať a biť deti a mladých chlapcov, ale podľa mňa to riadne prekrútil.[8]
Hoci podobný zvyk vo vtedajšom Uhorsku skutočne existoval v rôznych formách, niekde šibali chlapci dievčatá ako na Veľkú noc, inde sa deti posielali k susedom „po horčičné semiačko“ a keď ich (mierne) vyšibali, dostali sladkosti, prípadne ich (opäť mierne) vyšibala ich rodina, aby boli zdravé, bitie cudzích mládencov na ulici k tomu rozhodne nepatrilo. Pochopenie nemal ani rektor univerzity, zvyk vyhlásil za zvrátený, predstavenému aj zapojeným študentom naparil riadnu pokutu a na deň Neviniatok zakázal Uhrom vychádzať z domu pod hrozbou ďalšej pokuty.
Burzy existovali počas celého stredoveku a začiatku novoveku. Napríklad, prvá viedenská burza s názvom „Zur Eiche“ (K dubu) vznikla už v roku 1366. Význam výrazu sa v nemčine vyvíjal, okolo roku 1650 vzniká slovo Bursche v zmysle študent, v 18. storočí výraz Burschenschaft, ktorý znamená študentov univerzity ako celú skupinu.
Práve toto označenie použil profesor Fridrich Ludwig Jahn, keď v roku 1812 navrhol nový typ študentského spolku. Nemecko v dnešnej podobe v tej dobe neexistovalo. Už od raného stredoveku územie tvorila spleť kráľovstiev, veľkovojvodstiev a vojvodstiev, kniežatstiev, slobodných miest, cirkevných území a podobných celkov, z ktorých každý mal vlastné zákony a zúrivo si hájil svoje práva. Mnoho z nich bolo stále riadených absolutisticky a pôsobila v nich cenzúra a tajné polície. Rozdelenie sa nevyhlo ani univerzitným študentom, ktorí sa organizovali v tzv. Landsmannschaften, spolkoch založených na regionálnych princípoch.
Mladým nadšeným študentom, ktorí v značnej miere prispeli k porážke Napoleona, tento stav postupne prestal vyhovovať. Túžili po občianskych slobodách a zjednotení nemeckého národa. Rozpúšťali svoje Landsmannschafty a vytvárali Burschenschafty na nadregionálnych princípoch.
Hnutie za celonemecké zjednotenie ovplyvnilo aj nášho básnika Jána Kollára (autora básne Slávy dcéra), ktorý v tej dobe študoval na univerzite v Jene. Kollár sa princípom celonemeckého hnutia inšpiroval pri svojom panslavizme, hnutí za zjednotení všetkých Slovanov pod spoločnou vládou.
Treba povedať, že aj keď Burschenschafty pôvodne vychádzali z pekných ideí, praktické prevedenie už tak čisté nebolo. Židovskí študenti boli často ostrakizovaní ako nenemeckí a dochádzalo aj k excesom typu pálenie kníh. V jednom smutnom prípade dokonca došlo k politickej vražde reakcionárskeho básnika a dramatika, ktorý proti Burschenschaftom bojoval[9]. Básnikovi postavali dosť depresívne pôsobiaci náhrobok
Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/August_von_Kotzebue#/media/File:Grabmal_August_von_Kotzebue.JPG
a z vraha, ktorého potom popravili, sa stal mučeník a symbol boja za nemeckú jednotu. Alexander Dumas mladší o ňom napísal román, Puškin báseň. Toľko k dejinnej spravodlivosti.
Okrem vášnivého nacionalizmu sa študenti v spolkoch venovali rovnako vášnivému požívaniu alkoholických nápojov a často sa stretávali v osobitných súbojoch. Takýto súboj sa nazýval menzúra (der Mensur), slúžil ako dôkaz odvahy a súbojové jazvy sa považovali za odznak cti. Takúto jazvu spomenul aj Karl May vo svojom popise Červenomodrého Matuzaléma, ktorý uvádzam na začiatku článku: „…šikmo po tváři se mu táhla široká jizva a dělila nos přesně na dvě poloviny“. Pre súboj bolo typické, že súperi stáli vo vopred určenej vzdialenosti a nesmeli uhýbať. Mohli len odrážať čepeľ svištiacu pri tvári, čo si skutočne vyžadovalo istú mieru odvahy. Aj keď výraz mensur môže evokovať arabčinu, ide o odvodeninu z latinského slova mensura, teda miera alebo rozmer. Myslí sa tým práve vzdialenosť medzi duelantmi.[10]
Ako sa však z buršáka stal vojenský sluha? Aj keď boli študenti zdatní v súbojoch, za sluhov sa nehodili, tobôž nie za nebojujúcich sluhov. Okrem iného ako vzdelanci patrili k vyššej spoločenskej vrstve.
V skutočnosti je slovo Bursche vo význame sluha ďalším výhonkom burzového stromu. Ako už bolo povedané, v 17. storočí vzniká mužské podstatné meno Bursche, v pluráli Burschen, s významom študenti. Súčasne na nemeckých dedinách vznikajú spolky slobodných mládencov, ktorých členovia sa väčšinou nazývali Junggeselle (odvodenina z nemeckého jung, teda mladý. Slovo má spoločného predka s naším junák), ale niekedy došlo k prenosu na základe analógie a používali označenie Burschen. Z toho sa pozdejšie vyvinul Bursche ako všeobecné označenie pre mládenca alebo chlapca. Keď niekedy okolo polovice 19. storočia vznikla v armáde funkcia nebojujúceho vojenského sluhu (predtým sa sluhovia a pomocníci zapájali do bojov), na vojnu rukovali mládenci vo veku 17 až 21 rokov. Pre podstatne starších dôstojníkov bolo len prirodzené hovoriť takémuto vojakovi chlapče, der Bursche. Okrem toho je to však aj časté oslovenie osoby v podriadenom postavení, v podstate bez ohľadu na vek. Angličtina pozná výrazy liftboy (obsluha výťahu) a roomboy (hotelový poslíček). Vo francúzštine garçon znamená čašník, ale aj chlapec.
Ostáva teda už len slovo burza vo význame „miesto, kde sa robia obchody“. Na prvý pohľad vyzerá ako jasné apelatívum. Apelativizácia je odborný výraz, ktorý síce znie dosť nezvyčajne, ale v skutočnosti ide o proces, pri ktorom sa z vlastných mien (proprií) stávajú všeobecné podstatné mená (apelatíva). Po slovensky by sa to teda dalo nazvať zovšeobecňovanie. Je to veľmi častý proces, s ktorého výsledkami sa stretávame neustále, len si to neuvedomujeme.
Medzi apelatizované slová teda apelatíva patrí sendvič, ementál, damašek, fixka, žiletka, rifle, stetson, chinín, kolt, aspirín, džíp, walkman, karimatka, vibramy, bakelit, igelit, worčester, linoleum, termoska a dokonca aj algoritmus. To všetko boli pôvodne mená osôb, názvy značiek, prípadne označenia geografických území. Postupne sa zmenili na všeobecné mená a píšeme ich malými písmenami.
Rovnako aj burza vznikla z názvu námestia v belgickom meste Bruggy, na ktorom mala dom význačná kupecká a finančnícka rodina Van der Beurze. Na námestí sa v 15. storočí schádzali a obchodovali talianski kupci a tak vzniklo slovo burza vo význame miesto obchodovania, ktoré sa následne prenieslo do mnohých ďalších jazykov.
Táto historická pravda však nie je úplná. Aj slovo burza vo význame miesto obchodovania pochádza z latinského bursa. Rodina de Beurse totiž získala meno podľa svojho erbu, ktorý obsahoval tri mešce na peniaze.[11] Ako som spomenul vyššie, presne tento význam malo latinské bursa po prenesení do iných raných stredovekých jazykov.
Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_of_the_van_der_Beurze_family.svg
Latinské slovo bursa sa teda vetví tromi smermi. Cez zobrazenie miešku na peniaze sa stáva pomenovaním rodiny a následne miesta obchodovania, teda burzy ako finančnej inštitúcie. Cez stredoveký internát sa stáva všeobecným označením študenta a neskôr označením člena študentského spolku, teda buršáka. A nakoniec sa z označenia študentského internátu mení na pomenovanie člena mládeneckého spolku, chlapca a nakoniec vojenského sluhu, burša. V samostatnej vývojovej vetve sa v 18. storočí preberá do nemčiny holandské beurs, geldbeurs a vzniká nemecké börse vo význame peňaženka, ktoré neskôr tiež získava význam finančná inštitúcia, burza.
V slovenčine existuje aj slovo bursa ako fašiangová zábava a odvodené slová bursovať a bursovník. Bežne sa v príslušnom kontexte spomína dodnes. Pôvod slova nie je jasný, ale keďže ide o fašiangový sprievod (pôvodne akúkoľvek ľudovú veselicu), na ktorom sa zúčastňujú hlavne slobodní mládenci, považujem za celkom možné, že ho priniesli nemeckí osadníci ako Bursche vo význame mládenec, chlapec. Okrem toho sa slovo burza vyskytuje v medicíne (zápal burzy, teda mazivového vačku pri kĺbe spôsobuje chorobu s názvom burzitída) a v botanike (Bursera graveolens je názov juhoamerického „svätého“ stromu, ktorý patrí do rovnakej čeľade ako myrha a kadidlo, ďalšie rastliny využívané pri náboženských obradoch).
A ako to bolo s tými Chetitmi v nadpise? Latinské bursa má pôvod v gréckom búrsa alebo býrsa (zvieracia koža). Pôvod tohto slova je neznámy, ale staršie etymologické teórie naznačovali, že by mohlo pochádzať z chetitského gursanwn (kursanwn) vo význame zvieracia koža. Z rovnakého slova sa malo vyvinúť praslovanské krzno vo význame kožušinový plášť, ktoré sa prenieslo do mnohých ďalších slovanských jazykov vrátane slovenčiny a češtiny. Teórie sa síce už dnes považujú za prekonané[12], ale bolo by dosť zábavné, keby slovenský krznár (grznár), čo je archaické pomenovanie kožušníka, bol Švejkov vzdialený bratanec.
Mimochodom, vedeli ste, že kedysi existovalo pre označenie ľudí, ktorí pracovali s kožušinami, mnoho ďalších mien? Bol tu kušnier a blanár, grznár a granár, švač aj fošník a možno aj ďalšie.
Ale to už je téma na iný deň a iný príspevok.
Ďakujem za prečítanie, dúfam, že sa vám článok páčil a teším sa na vás nabudúce!
[1] https://de.wikipedia.org/wiki/Burschenschaft
[2] https://en.wiktionary.org/wiki/bolssa
[3] https://en.wiktionary.org/wiki/borse#Old_French
[4] http://www.scotsdictionary.com/
[5] https://archive.org/details/ottvslovnknauni25ottogoog/page/970/mode/1up?view=theater
[6] https://www.medievalists.net/2015/09/dear-dad-send-money-letters-from-students-in-the-middle-ages/
[7] https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksd/h/Hino9c.pdf
[8] https://eng.polgariszemle.hu/archive/142-vol-13-special-issue-2017/living-traditions/899-hungarian-folk-customs-and-traditions
[9] https://en.wikipedia.org/wiki/August_von_Kotzebue
[10] https://en.wikipedia.org/wiki/Academic_fencing
[11] https://www.historium.be/files/lespakket-en.pdf
[12] https://en.wiktionary.org/wiki/%F0%92%86%B3%F0%92%8A%AD%F0%92%80%B8#Hittite
