Skôr prejde slon uchom ihly, ako boháč vstúpi do Božieho kráľovstva
Áno, áno ja viem. Pokiaľ teraz chcete kričať, že som ignorant a nepoznám Bibliu, tak samozrejme viem, že v príslušnom verši (Luk. 18:25) mala byť ťava. Ale nešlo o sprostý klikbajt, prisahám. Skutočne boli časy a miesta, kde si ľudia tieto dve zvieratá plietli. Ale o tom až ďalej.
K článku ma inšpiroval text o velbloudovi a ťave, ktorý uverejnili v seriáli Česko-slovenské slovo týždňa na adrese https://dennikn.sk/3190144/cesko-slovenske-slovo-tyzdna-velbloud-vs-tava/?ref=list. Seriál sa snaží populárnou formou ukázať rozdiely v slovnej zásobe medzi našimi jazykmi a vtipne hrá na strunu česko-slovenskej nostalgie. Ide o záslužný počin, na ktorom pracujú českí aj slovenskí jazykovedci.
V európskych jazykoch existujú tri hlavné[1] výrazy označujúce ťavu. Ide o slová camel, ťava a velbloud a ich predchodcov a potomkov. Postupne ich rozoberiem.
Mapa zobrazuje len slovo s najväčším rozšírením na danom území, hoci súbežne mohlo existovať niekoľko pomenovaní. Aj na Slovensku sa ešte v 19. a začiatkom 20. storočia niekde používalo pomenovanie veľblúd[2], dokonca sa uvádza ešte v Pravidlách slovenského pravopisu z roku 1931. V Kultúre slova o tom uverejnili zaujímavý článok vrátane vysvetlenia, čo znamenalo slovo velbludorys. Podľa mňa to isté ako camelopard, ale posúďte to sami.[3]
Prvé slovo, camel, sa dá vysledovať k latinskému camēlus a gréckemu kámēlos, ale tam sa to zďaleka nekončí. Slovo pokračuje podstatne hlbšie do minulosti až k prasemitštine, spoločnému prajazyku semitskej jazykovej skupiny. Predpokladá sa, že sa používala niekedy v 4. tisícročí pred naším letopočtom. Už aj dnes neexistujúce jazyky, ktoré z nej vychádzali, boli veľmi starobylé.
Babylončina, jazyk najstaršieho právneho kódexu na svete – Chammurapiho zákonníka. Eblajčina alebo paleosýrčina zaznamenaná na hlinených tabuľkách z tretieho tisícročia pred n. l. Akkadčina, v ktorej bol napísaný epos o Gilgamešovi, jedna z najstarších literárnych pamiatok ľudstva. Aramejčina, jeden z pôvodných jazykov Biblie.
Semitskými jazykmi hovorili aj biblickí Moabčania a Amónčania splodení z Lótových dcér po skaze Sodomy a Gomory. Treba povedať, že celý príbeh pôsobí pomerne neviazane, človek by až nepovedal, že ide o náboženské dielo:
„31 Tu povedala staršia mladšej: „Náš otec je už starý a na zemi niet muža, ktorý by s nami obcoval, ako je to zvykom na celom svete. 32 Poď, opojíme nášho otca vínom a ľahneme si k nemu, aby sme zachovali od nášho otca potomstvo.[4]“
Ale takých príbehov je v Starom zákone viac.
Semitský jazyk bola aj feničtina a jej potomok púnčina, jazyk Kartága. Keď Hannibal prekročil so svojimi slonmi Alpy, aby zaútočil na Rím, jeho vojaci nadávali Rimanom práve po púnsky.
Moderné semitské jazyky zahŕňajú arabčinu, hebrejčinu a amharčinu (jazyk, ktorým sa hovorí v Etiópii). V Európe k nim patrí aj maltčina.
Prasemitské slovo *gamal- (hviezdička znamená, že ide o predpokladaný výraz na základe slov v odvodených jazykoch) vo význame ťava sa v hebrejčine objavuje ako gamal a v arabčine ako jamal. Zviera bolo predkom Arabov známe už dávno, o čom svedčia krásne zachované obrazce vyryté do kameňa v lokalite Shuwaymis v Saudskej Arábii. Lokalita sa dostala na zoznam svetového dedičstva UNESCO[5]:
Zdroj: https://whc.unesco.org/en/list/1472
Predpokladá sa, že ťavy boli na Blízkom východe domestikované v 10. storočí pred n. l.[6] Na hlinených tabuľkách z novoasýrskej ríše sa spomína, že arabský kráľ Gindibu poslal do bitky pri Karkare proti Novoasýrčanom v roku 853 pred n. l. vojenský oddiel zložený z 1000 jazdcov na ťavách[7].
Na tomto asýrskom nástennom reliéfe prenasledujú asýrski vojaci (druhý rad vpravo) utekajúcich jazdcov na ťave (druhý rad v strede). Neviem, či ide práve o bitku pri Karkare:
Zdroj: https://www.britishmuseum.org/collection/object/W_1856-0909-31-32_2
Ako som už spomenul vyššie, *gamal- sa dostal do Grécka ako kámēlos a do latinčiny ako camēlus. Keďže semitské jazyky nepatria do indoeurópskej jazykovej rodiny, zjavne išlo o kultúrnu výpožičku. Odtiaľ plynulo prešiel do románskych jazykov, k talianskemu cammello, španielskemu camello, portugalskému camelo, či francúzskemu chameau.
Situácia v germánskych jazykoch bola spočiatku iná, používali vlastný variant odvodený z iného základu. Aj keď dnes už všetky používajú verziu odvodenú od latinského camēlus, vývoj nebol až taký priamočiary.
Druhý spomínaný používaný výraz je ťava. Hoci sa slovo objavilo v Európe až s osmanskými Turkami v 15. storočí, v turkických jazykoch existovalo už veľmi dlho. Jeho pôvod sa dá zrekonštruovať až k pratureckému (cca 2500 pred n. l.) *tebe. U Uzbekov sa z neho stala tuya, v Azerbajdžane nájdeme dəvə a Osmani používali verziu deve. Osmanská turečtina ovplyvnila aj jazyky porobených národov, napríklad albánske deve, srbochorvátske deva, maďarské teve a slovenské ťava. Existujú dve výnimky – románska rumunčina (cămilă) a slovanská bulharčina (камила – kamila). Tá neprevzala ani pôvodnú slovanskú formu, teda praslovanské (ďalšie pra) slovo *velьb(l)ǫdъ, odvodené z gótskeho ulbandus.
Góti boli germánsky národ, ktorý od 1. storočia n. l. postupne migroval smerom na juh až k pobrežiu Čierneho mora. Ku kontaktu so Slovanmi došlo pravdepodobne v rámci čerňachovskej kultúry, čo bola archeologická kultúra, rozšírená od 2. do 5. storočia n. l. na území dnešnej Ukrajiny, Rumunska, Moldavska, časti Bieloruska a Poľska. Čerňachovská kultúra vznikla zmiešaním viacerých národov, ku ktorým okrem Gótov a Slovanov patrili Geto-Dákovia, Sarmati, Anti, Skýti aj iní Germáni. Pri takomto premiešaní slová ľahko preskakovali medzi jednotlivými jazykmi. Z pragermánskeho kuninga (kráľ) napríklad vzniklo praslovanské kъnędzь, teda knieža, a z gótčiny sme si vypožičali slovo ulbandus, budúceho velblouda. Objavuje sa však otázka, odkiaľ sa nabral v gótčine. Tu to začína byť zaujímavé.
Etymologické slovníky totiž (takmer) jednotným hlasom tvrdia, že slovo pochádza zo starogréckeho ἐλέφας (eléphas) vo význame slon a že Góti si obidve zvieratá pri prepise jednoducho poplietli. Živého slona nikdy nevideli a ani s ťavami to pred kontaktmi s Rimanmi nebolo bohvieaké. Aj keď podobné zámeny nájdeme v etymológii pomerne často, existuje viacero dôvodov, prečo sa mi to nepozdávalo. Pozrel som sa na ne bližšie:
1. Nie všetci lingvisti súhlasia s teóriou o priamom gréckom pôvode. Oxford English Dictionary napríklad pri slove camel uvádza: „Raný nemecký názov pre ťavu bol v istom zmysle totožný (alebo skôr možno odvodený zo spoločného zdroja) s gr. elephant-us“. Niektorí s ňou súhlasia iba čiastočne, iní ju odmietajú priamo a uvažujú o chetitskom pôvode.[8]
2. Medzi gréckym elep a gótskym ulb je dosť výrazný posun. E aj u sa môžu zmeniť na o (starofrancúzky elefant – olifant (slon), ulbandus – staroanglický olfend (ťava)), ale navzájom sú si dosť vzdialené. Keď Wulfila, prvý gótsky biskup, prekladal v 4. storočí n. l. Bibliu z gréčtiny do gótčiny, musel sa popasovať aj s neznámymi slovami. Postupoval pritom veľmi dôsledne. Kámēlos (napríklad vo verši z Evanjelia podľa Lukáša na začiatku tohto článku) už poznal a preložil ako ulbandus. Pokiaľ ide o neznáme slová začínajúce na ε a ει, prepisoval ich nasledovne[9]:
| Grécka samohláska | Gótsky prepis | Frekvencia [%] |
| ε | ai | 83,8 |
| e | 13,2 | |
| i | 2,8 | |
| a | 0,2 | |
| ει | ei | 88,2 |
| j | 8.2 | |
| I | 3,5 |
Ako vidno, ε sa ako u neprepisuje nikde.
3. Skutočnosť, že odvodeniny z ulbandus existujú aj v iných starodávnych germánskych jazykoch, ktoré sa s gréčtinou nikdy nedostali do kontaktu (staronórske ulfaldi, starošvédske ulwande) naznačuje, že ide o pragermánske slovo, nie len čisto gótske. Potom je ale otázka, prečo iné rané germánske jazyky poznajú samostatný výraz pre slona aj pre ťavu a jednoznačne ich odlišujú. Napríklad v starej hornonemčine je slon helfand a ťava olbenta. V starej nórčine bol slon fíll (s arabským a perzským pôvodom) a ťava ulfaldi. Anglo-saský slovník od Bossworha a Tollera zase uvádza frázu „On horsum and on, múlum and on olfendum and on elpendum (O koňoch a muliciach a slonoch a ťavách)“[10].
Teóriu teda nepovažujem za preukázanú. Samozrejme nevylučujem, že už dávno niekto presvedčivo nedokázal, ako sa z starogréckeho elefáns stal gótsky ulbandus či pragermánsky *ulbanduz, mne sa však nič nájsť nepodarilo.
Ako som už spomenul, z pragermánskeho zdroja sa slovo pre ťavu dostalo do všetkých germánskych jazykov, kde sa bežne používalo, kým ho zhruba v 10. storočí nezačala vytláčať latinská verzia. Pri krížových výpravách sa križiaci s ťavami stretli a nejaké aj doviezli do Európy, kde ich ukazovali ako kuriozitu. Takže o ne stúpol záujem, začalo sa o nich viac hovoriť a do jazykov začali prichádzať nové slová. Postupne sa teda v nemčine presadilo Kamel, v holandčine kameel, v islandčine kameldýr a tak ďalej. V angličtine bolo presadenie slova camel ešte posilnené vplyvom anglonormandštiny s výrazom cameil.
Pokiaľ ide o vyššie spomenuté praslovanské *velьb(l)ǫdъ, prenieslo sa do všetkých slovanských jazykov s výnimkou bulharčiny. Poznáme ho všade, kde ho nevytlačila turecká ťava, napríklad v poľštine (wielbłąd), češtine (velbloud), slovinčine (velblod) aj ďalších slovanských jazykoch. V ruštine a ukrajinčine sa do slova nejako dostalo r, takže je z neho верблюд“ (verbljud).
V staročeštine sa velbloud vyskytuje pomerne často, aj keď v rôznych formách, napríklad velblúd, welblúd či dokonca welblaud. Jazyk sa jednotlivých slov vzdával iba neochotne a ešte Slownjk česko-německý Josefa Jungmanna, publikovaný v rokoch 1835 až 1839, obsahuje aj posledné dva výrazy.
Teraz však prichádza na pretras zásadná otázka článku – je ťava slon?
V staročeštine v niektorých prípadoch určite áno. Starý zákon (v modernej verzii) obsahuje, okrem iného 1. knihu Makabejcov s nasledujúcimi veršami [moderná verzia]: 17 Keď si Antiochus upevnil kráľovstvo, zatúžil rozprestrieť svoju moc aj nad Egypt, aby panoval nad obidvoma ríšami. 18 I tiahol na Egypt s ohromným vojskom, s vozmi a slonmi, s jazdcami a s veľkým loďstvom. V tzv. Drážďanskej Biblii, čo bola najstaršia Biblia publikovaná v češtine, však existuje verzia: „všel jest do Ejipta … s vozy a s velblúdy“.[11] Výraz velblúd v zmysle slon sa mal tiež vyskytovať v epose Alexandreida[12] z 13. storočia. Alexandreidy boli v ranom stredoveku nesmierne populárne eposy o Alexandrovi Veľkom, ktorého vykresľovali ako vzor všetkých rytierskych cností. Vznikali v rozličných krajinách a jazykoch a každý panovník pochopiteľne videl v Alexandrovi sám seba. Velblúd sa v zachovanej verzii vyskytuje skutočne často, nedokázal som však určiť, kde presne ide o zámenu za slona. Možno budete mať viac šťastia[13].
Pokiaľ si staročeština pomýlila ťavu so slonom, ešte viac sa do toho obula staropoľština. Poľský etymologický slovník Alexandra Brücknera k tomu [v hrubom preklade] uvádza: „Jedno zviera sa zamieňa za iné, pretože mená cudzích zvierat sa neustále zamieňajú: „camelus“ sa okolo roku 1500 prekladal ako wielbrąd (ťava) alebo horz* (kôň), pretože neexistuje žiadna predstava o zvierati.“
Poľská verzia znie:
,,Jedno zwierzę juczne z drugiem pomieszano, bo nazwy zwierząt obcych stale się wikła: ‚camelus‘ tłumaczą r.1500 i wielbrąd albo horz*, nie mając pojęcia o zwierzęciu.“[14] Okrem toho Poliaci označovali divokého somára slovom łos a zubr (zubor) znamenal aj tigra[15]. Keď už, tak už, a veľké zviera ako veľké zviera. Ale abyu sme zase starým Poliakom nekrivdili – v starej češtine sa nájdu prípady, keď sa krokodýl preložil ako bobor a chaemelón ako sysel.
Je ale dosť zvláštne, že v 16. storočí Poliaci nepoznali ťavu zo svojich vojen s osmanskými Turkami. Turci totiž ťavy používali intenzívne v doprave aj na vojenské účely. Mali ich vždy pri sebe veľa, jednohrbých dromedárov aj dvojhrbých drabárov, aj ich rozmanitých krížencov, pre ktoré neskôr zoológia vymyslela prapodivné označenia[16]. Len sa o zvieratá bolo treba dobre starať, pretože ťava má veľmi svojskú povahu. Dobre o tom vedeli Peržania, ktorí majú celý rad výrazov vzťahujúcich sa na ťavie správanie. Napríklad (ťava je perzsky shutur):
shutur-dil – človek s ťavím srdcom – bojazlivý človek
shutur-zagra – konať s ťavou odvahou – konať zbabelo
shutur-kho – človek s ťavou povahou – zlomyseľník
shutur-ghamza – zloba, zákernosť
A podobne.
Človek by až povedal, že svoje ťavy nemali obzvlášť v láske.
To takí Arabi a Turci to vidia inak. Píšu o ťavách básne, spomínajú ich ako príklad dokonalého Alahovho výtvoru a turecká etnická menšina Yörük si dokonca ťavy cení tak, že o ženách, ktoré sú tučné a pekné hovorí, že sú krásne ako ťava. Na Slovensku to, prosím, určite neskúšajte.
Ale tým už končím dnešný diel. K zvieracím menám sa však ešte určite vrátim v ďalších príspevkoch.
Ďakujem za prečítanie, dúfam, že sa vám článok páčil, a teším sa na vás nabudúce!
[1] Zelená oblasť označuje Litvu, ktorá používa vlastný názov kupranugaris, v doslovnom preklade hrbatý chrbát.
[2] https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2002/2/ks2002-2.pdf (s. 25)
[3] https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2002/2/ks2002-2.pdf (s. 25)
[4] https://www.mojabiblia.sk/svatepismo/1/kniha-genezis-kapitola-19/katolicky-preklad/
[5] https://whc.unesco.org/en/list/1472
[6] https://www.nationalgeographic.com/culture/article/140210-domesticated-camels-israel-bible-archaeology-science
[7] https://en.wikipedia.org/wiki/Gindibu
[8] https://journals.uni-lj.si/linguistica/article/view/4444/4131
[9] Ville Leppänen: Gothic evidence for the pronunciation of Greek in the fourth century AD, 2016
[10] https://bosworthtoller.com/44007
[11] http://sas.ujc.cas.cz/archiv.php?art=2109
[12] http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=7188#_ftn3
[13] http://www.rodon.cz/admin/files/ModuleKniha/360-Alexandreis.pdf (Zlomek Šafářikuv)
[14] https://pl.wikisource.org/wiki/S%C5%82ownik_etymologiczny_j%C4%99zyka_polskiego/wielb%C5%82%C4%85d
[15] https://pl.wikisource.org/wiki/S%C5%82ownik_etymologiczny_j%C4%99zyka_polskiego/%C5%BCubr
[16] https://www.zoochleby.cz/velbloud-dvouhrby-domaci-6049/
Vzhľadom na to, že som česko-slovenského pôvodu (po otcovi a po matke) a že bývam kúsok od hraníc s Českom, som skutočne na vážkach, či sa prikláňať skôr k ťave, alebo k velbloudovi. V slove „ťava“ nevnímam nič významovo príbuzné iným slovenským slovám, naproti tomu „velbloud“ je významovo veľmi priezračný = veľké blúdiace „niečo“.
No nemám ja radšej emigrovať do ČR??
Ďakujem za príspevok. Skutočne existovala ľudová etymológia, ktorá odvodzovala slovo velbloud od veľké blúdiace niečo, ale nie, je to z gótskeho ulbandus. Okrem iného bloud naznačuje blúdenie len v češtine, v poľštine znamená błąd chybu (existuje aj etymológia wielki + błąd = veľká chyba, ale tá je už vyslovene myslená ako žart). V ruštine, ale aj českých nárečiach sa do toho dostalo r (Верблюды, verbloud), prípadne m (vembloud), takže celá teória o slove veľký je podľa mňa dosť nepravdepoobná. Skôr pochybujem o tej zámene slona za velblouda v gotčine, ako rozoberám v článku.
Ťava neznie po slovensky, pretože je turecká. A z turečtiny sme toho skutočne moc neprevzali, maximálne tak jarok a tábor cez maďarčinu a vraj aj klobúk z tureckého kalpak. Mimochodom, kabát je z perzštiny a župan z arabčiny. Venujem tomu celý diel, ktorý uverejním niekedy v polovici mája.
Majte sa pekne.:-)
Perfektne spracovaná etymológia z mnohých historických prameňov. Ide o známy lingvistický fenomén, keď pre zvieratá pochádzajúce zo vzdialených krajín sa používali rozličné zdroje výpožičiek. Navyše tieto zvieratá sa zvykli zamieňať ako svedčia rozličné preklady aj z biblie. Mám len malú pripomienku ku vášmu komentáru, že z turečtiny sme prebrali málo slov. Okrem slov, ktoré spomínate je ich oveľa viac, hlavne prevzatých cez maďarčinu. Len tak námatkovo čižma, papuče, bičak (vo východniarskom náreči nôž) a findža (vo vsl. nárečí hrnček). Celý zoznam maďarských slov prebratých z osmanskej turečtiny nájdete na https://doi.org/10.2217/pgs-2021-0154.
Vďaka za ocenenie aj komentár. Ja som vychádzal z Wiktionary https://en.wiktionary.org/wiki/Category:Slovak_terms_derived_from_Turkic_languages, aj keď samozrejme nevylučujem, že ďalšie slová sú zahrnuté v zozname slov prevzatých z maďarčiny. Rozhodne to je veľmi zaujímavé, pri zbežnom pohľade som našiel korbáč a orgován (zjavne cudzojazyčné slová ako janičiar alebo odaliska nepočítam). Ďakujem za tip, asi tomu venujem nejaký kratší príspevok.
V tom odkaze máte žiaľ chybu, vyhodilo mi to stránku KCNQ1 variant rs163184 is a potential biomarker of glycemic response to exenatide
https://www.futuremedicine.com/doi/10.2217/pgs-2021-0154
Vopred ďakujem za opravu.
Ospravedlňujem sa, to sa stáva, keď má človek veľa okien otvorených. Správny link maďarské výpožičky z turečtiny je https://en.wiktionary.org/wiki/Category:Hungarian_terms_derived_from_Ottoman_Turkish
Vďaka. Áno to poznám. Už som sa aj uvažoval, že porovnám zoznamy maďarsko-slovenských, turecko-maďarských a turecko-srbochorvárskych slov (prípadne prohodím aj iné balkánske jazyky), aby som našiel prieniky. Mohol by z toho byť zaujímavý etymologicko-historický článoko tom, ako nás Osmani (nielen) etymologicky ovplyvnili.