Dnešná omrvinka sa týka etymológie slova bosniak. Pokiaľ ho nepoznáte, je to väčšia slaná žemľa bochníkového tvaru.
Výborná je k hustej fazuľovici alebo krémovej polievke, dokonca mi raz v jednej reštaurácii takú polievku vo vydlabanom bosniaku aj podávali.
Ale nejedlo sa z toho práve dobre.
Z etymologického hľadiska je bosniak moje obľúbené eponymum, teda všeobecné slovo vytvorené z vlastného mena alebo názvu. Ľudový etymológ by zajasal, že veď je to jasné, bosniak je z Bosny, a tentoraz by mal v podstate pravdu. Teda aspoň nepriamo. Pôvod bosniaku totiž môžeme nájsť v uhorskej šľachtickej rodine Bosnyák. Rod skutočne pochádzal z Bosny, odkiaľ v 2. polovici 15. storočia odišli pred Turkmi na územie dnešného Maďarska. V roku 1521 kráľ Ľudovít II. listinou potvrdil dávne výsady rodu. Pôvodne sa spomínajú s transkripciou Bosnijak de Rudnijak, neskôr začali používať maďarskú transkripciu Bosnyák de Rudnyák. Inak bol však rod úzko spojený s územím Slovenska. Slovenský vojak a básnik Martin Bošňák (vlastným menom Marek Mathias Bosnijak de Rudnijak) sa zúčastnil viacerých bitiek proti Turkom a za svoje zásluhy bol kráľom štedro odmeňovaný. V roku 1549 bol účastníkom trestnej výpravy kráľa Ferdinanda proti Matejovi Bašovi – majiteľovi Muránskeho hradu. O udalosti napísal dielo Pieseň o Muránskom zámku. Táto báseň patrí k historickým spevom a je jedným z prvých zachovaných veršovaných epických diel na Slovensku.
Jeho potomok Marcus Štefan Tomáš Bosnyák de Magyarbel (podľa slovenskej obce Veľký Biel (maď. Magyarbél) neďaleko Senca, kde mal rod sídlo) bol počas tureckých vojen profesionálny vojak a veliteľ posádky na hrade v Šuranoch (dnes už neexistuje), neskôr bol dlhé roky kapitánom pevnosti Fiľakovo. Na sklonku života ho vymenovali za baróna a spravili z neho župana Hontianskej župy, čo bola oblasť na juhu Slovenska. Dnes na jej území existuje turistický región s rovnakým oficiálnym názvom.[1]
Tomášov syn István dosiahol ešte významnejšie postavenie, keď sa stal biskupom a kancelárom kráľovského dvora. Pozoruhodná bola aj dcéra Zofya (naša Žofia). Prvý krát sa vydala mladá, už v 17 rokoch, čoskoro však ovdovela. Po čase si zobrala Františka Vešeléniho, ktorý sa preslávil ako vojenský veliteľ v boji proti Turkom i Švédom. Neskôr spravil skvelú kariéru, stal sa grófom a uhorským palatínom, čo bol vo vtedajšom Uhorsku najvyšší krajinský hodnostár po kráľovi.
Žofia žila na hrade Strečno, bola veľmi zbožná a jej život sa vyznačoval štedrosťou a obetavosťou voči poddaným. Založila nemocnicu a útulok pre chudobných a volali ju aj Svätica zo Strečna. Okrem iného zvykla poddaným rozdávať malé chleby, ktoré sa na jej počesť doteraz volajú bosniaky. Zomrela v roku 1644.
Je povesť ju prežila.
Inšpirovala aj Pavla Országha Hviezdoslava, ktorý o nej koncom 19. storočia napísal celý epos Žofia Bosňáková. Prerozprával v ňom celý jej životný príbeh.
Adolf Svätopluk Osvald, spisovateľ, novinár, redaktor, ktorý písal (okrem iného) pod pseudonymom Turanský[2] ju ospieval v básni Žofia Bosniak.
Maďarský romantik János Garay jej venoval báseň Bosnyák Zsófia, jeho krajan, známy básnik Sándor Petőfi šľachtičnú spomína ako jednu z postáv v básni Mária Széczi.
Jej telo pochovali v krypte kaplnky strečianskeho hradu, kde ho v roku 1989 našli v neporušenom stave. Od roku 1729 preniesli stále neporušené ostatky Žofie z krypty kostola do novopostavenej kaplnky v barokovej rakve so skleneným vekom, kde ich veriaci mohli obdivovať ďalších 280 rokov. Žiaľ, už nemôžu, pretože v roku 2009 ich duševne chorý Žilinčan polial benzínom a zapálil.[3]
V súčasnosti prebieha proces jej blahorečenia, ale vraj to ešte nejaký čas potrvá.
Tak si na ňu aspoň spomeňme, keď v obchode objavíme veľkú chrumkavú žemľu zvanú bosniak.
Pre doplnenie by som spomenul, že výrazom bosniak sa označovali aj podomoví obchodníci s galantérnym tovarom a drobnými predmetmi dennej potreby. Pochádzali z Juhoslávie (z Bosny, Chorvátska, Srbska, Slovinska, Macedónie) a na našom území pôsobili v medzivojnovom období. Predávali z debničky alebo koša zaveseného na pleciach pred sebou za pomerne nízke ceny.[4]
Tovar predávali po domoch, ale aj na trhoch a jarmokoch, pred kostolmi po skončení bohoslužieb, na hodoch a podobných príležitostiach, prípadne aj na vlakových staniciach. Mali ho rozložený tak, aby hneď zaujal. Boli to najmä stuhy, sponky, koráliky, zrkadielka, ale i mydlá a voňavky, potreby na holenie, britvy a remene na ich ostrenie , mužské opasky a textilné traky, hrebene a hrebienky. Bosniaci prichádzali najmä so širokou ponukou nožov, nožíkov (známe pod názvom Sarajevo), ale tiež so šijacími potrebami, gombíkmi a rôznym domácim náradím malých rozmerov.
Chorváti a Čiernohorci nosili zväčša galantérny tovar ale tiež plechové hračky a orientálne cukrovinky, Chorváti z Istrie ponúkali ovocný a vínny ocot.
Tiež sa im hovorilo Lacný Jožko podľa ich reklamného vyvolávania, ktorým zdôrazňovali cenovú dostupnosť tovaru (Jožko má lacno všetko).
Známy prvorepublikový šansoniér František Krištof Veselý o nich naspieval pesničku, ktorá sa začína takto:
Tam na jihu, kde leží Bosna,
tam je môj kraj, tam je môj raj.
Za [?] domov sa vrátim
a opäť spatrím, čo rád tak mám.
Ja som ten lacný Jožko, čo chceš to ti predám,
všetko len za peniaze, na dlh ja nič nedám.
Keď nemáš žiadne vlasy, nemusíš mať hrebeň,
však potrebuješ asi, na galoty remeň.
Každému lacno dám, i predám, či od[?],
každý si hocičo za hotové kúpiť môže.
Ja som ten lacný Jožko, čo chceš to ti predám,
všetko len za peniaze, na dlh ja nič nedám.
Celú si ju môžete vypočuť tu[5] (Veselý je skvelý):
V súčasnosti existuje internetový obchod s názvom Lacný Jožko, ale neodporúčam, sú na neho strašné recenzie. Poctivým podomovým obchodníkom z juhu Európy, ktorí v minulosti zásobovali dedinské obyvateľstvo, robí iba hanbu. Tí sa museli riadne otáčať, aby si zarobili, a naštvať zákazníkov si nemohli dovoliť. Už len preto, že im museli čeliť zoči-voči.
A to je už na dnes všetko.
Ďakujem za prečítanie, dúfam, že sa vám článok páčil a teším sa na vás nabudúce!
A to je už na dnes všetko.
Ďakujem za prečítanie, dúfam, že sa vám článok páčil a teším sa na vás nabudúce!
[1] https://sk.wikipedia.org/wiki/Hont_(slovensk%C3%BD_regi%C3%B3n)
[2] https://sk.wikipedia.org/wiki/Adolf_Sv%C3%A4topluk_Osvald
[3] https://zilina-gallery.sk/picture.php?/9951/search/5094
[4] https://kgbacikovia.websnadno.cz/Lacny-Jozko.html
[5] https://www.karaoketexty.cz/texty-pisni/frantisek-kristof-vesely/lacny-jozko-931828
