Vo svojich článkoch som už mnohokrát spomínal eponymá. Ide pôvodne o vlastné mená a názvy, ktoré sa stali natoľko populárne, že zovšeobecnili, odborne apelativizovali. S eponymami sa stretávame na každom kroku, ani si to neuvedomujeme. Patrí medzi ne sendvič, ementál, damašek, fixka, žiletka, rifle, stetson, chinín, kolt, aspirín, džíp, walkman, karimatka, vibramy, bakelit, igelit, worčester, linoleum, termoska a dokonca aj algoritmus.
Vedeli ste však, že medzi ne patrí aj majonéza? Známa studená omáčka zo žĺtkov ušľahaných s olejom tak, aby vznikla krémovitá konzistencia, sa po prvýkrát spomína v roku 1806, ale vznikla o niečo skôr. V tej dobe už boli známe emulzifikované omáčky. Trochu chémie – emulzia je zmes dvoch kvapalín, ktoré sa navzájom nerozpúšťajú. Jedna kvapalina, napríklad rozpustené maslo, je vo forme drobných kvapôčok stabilizovaných vhodným emulgátorom, napríklad vaječným žĺtkom.
Tak sa v podstate vyrába holandská omáčka, do rozšľahaných žĺtkov sa za stáleho miešanie pridáva rozpustené maslo. Celé sa to robí vo vodnom kúpeli, ale to nie je až také podstatné. Majonéza je v podstate holandská omáčka vyrábaná za studena, len sa namiesto masla použije olej. Vymyslel ju francúzsky šéfkuchár vojvodu z Richelieu pri príprave slávnostnej hostiny, keď Francúzi v roku 1756 dobili stredomorský ostrov Menorca. Keďže je olivový olej v Stredomorí podstatne dostupnejší ako maslo, použil to, čo mal práve po ruke. Do toho pridal trochu šťavy z voňavých stredomorských citrónov, a voilá, prvá majonéza bola na svete. A pretože sa to stalo v Mahone, hlavnom meste meste Menorky, zrodila sa mahonská omáčka, teda sauce mahonnaisse. Keďže h sa vo francúštine nevyslovuje, nejako vypadlo a nahradilo ho y. A vznikla mayonnaise, teda naša majonéza. Alternatívna teória hovorí, že majonéza sa nevolá po meste Mahon, ale Bayonne, a pôvodne sa volala bayonnnaise. Inak je všetko rovnaké, aj Bayonne dobyl vojvoda z Richelieu a jeho vynaliezavý kuchár bol pri tom. A aj v takom prípade by išlo o eponymum.
Rovnako sa eponymum postupne stáva z miesta, na ktorý odkazuje nadpis tohto článku, a to z Mekky. Okrem Mekky, posvätného miesta islámu, už existuje aj slovo mekka, ktoré nový Slovník súčasného slovenského jazyka definuje ako „významné centrum kultúrneho, spoločenského, športového diania, ktoré je pre mnohých obdivovateľov predmetom záujmu a vytúženým cieľom návštev“. Vychádza to z prastarej tradície púte k posvätnému kameňu z Kaaby, umiestneného v svätyni v meste Mekka. Arabi (a pozdejšie teda aj islám) tvrdia, že svätyňu postavil už ich praotec Abrahám, s čím dosť dôrazne nesúhlasia Židia. Abrahám vraj je a vždy bol ich predok, hrobku má v Hebrone na Západnom brehu Jordánu a k Mekke sa nikdy ani nepriblížil. A kto tvrdí opak, tomu slnko pod turbanom hlavu pripieklo. A vôbec, na dedka im nikto siahať nebude, inak dostane po pysku.
Najtvrdšie boje medzi sebou vždy zvádzali v rodinách.
Nech už to je akokoľvek, prinajmenšom 1400 rokov sa každý rok zbožní moslimovia vydávajú na hadž, svätú púť k čiernemu kameňu. Naplnení zbožnou úctou a očistení na tele I duchu pomaly krúžia okolo hranatej štruktúre v tvare kocky, v ktorej je kameň zasadený (Kaaba znamená práve kocka). Tu ich máme:
Zdroj: https://karwaneziaeislam.com/services/
Kameň z tohto uhla nie je vidno, ale je na jednej hrane na východnej strane v dolnej tretine steny vo výške asi 1,5 metra. Takémuto krúženiu sa hovorí tawaf, musí sa opakovať sedemkrát proti smeru hodinových ručičiek, a, aby som sa konečne dostal k zásadnej otázke tohto článku, – môžu sa pri ňom jesť majonézové sendviče. Vlastne sa učené autority zhodujú, že jedenie, pitie a dokonca ani spánok v chôdzi nie sú prekážkou platného dokončenia tawaf, jedine pritom krúžiteľ nesmie stratiť svoje wudu, čiže stav vnútornej a vonkajšej čistoty (dlhé roky som si ktovie prečo myslel, že wudu je z nejakého indiánskeho jazyka, ale ono je to po arabsky čistota).
Ako ide udržiavanie čistoty dohromady s majonézou veru neviem, obzvlášť keď uvážime, že mnoho moslimov nosí dlhú bradu, ktorá sa ľahko zapatlá. A ešte sa potom dotýkajú posvätného kameňa, prípadne ho dokonca bozkávajú. Dosť negustiózne.
Ale kresťania im zase až tak moc vytýkať nemôžu. V španielskom meste Ronda je kláštor, kde veriaci môžu pobozkať mumifikovanú ruku svätej Terezy, ktorá zomrela pred viac ako 400 rokmi. Síce je tá ruka schovaná v schránke, ale hovorí sa, že obzvlášť zbožní veriaci dostanú možnosť súkromnej ceremónie, pri ktorej im tú schránku otvoria.
Tu ju máme:
Zdroj: https://tomaandcoe.com/blog/kissing-the-hand-of-saint-teresa-ronda/
Tiež to nevyzerá dvakrát hygienicky.
Na záver článku teda radšej prejdem od Mekky k mekke. Pokiaľ ide o etymológiu, názov Mekka údajne vznikol zo staroarabského slova pre chrám, ale sú vraj aj iné vysvetlenia. Hádať sa nebudem. Skôr ma teda zaujala gramatika. Ako sa taká mekka vlastne skloňuje? A skloňuje sa vôbec? Pozrel som sa na to bližšie.
Paradigma podstatných mien na portáli JUĽS (https://slovnik.juls.savba.sk), zobrazuje len tvary v jednotnom čísle:
Mekka, Mekky, Mekke, Mekku, Mekke, Mekkou. O množnom čísle nič.
Musel som sa teda obrátiť na internet. Skloňovanie je nasledovné:
1. pád Mekky – Potom prišli klasické Mekky hudobného diania v Považskej Bystrici. Fair play, Bunker, Dreváreň. (Považský obzor 2003/47)
2. pád Mekk – Top 10 obchodných mekk sveta[1]
3. pád Mekkám – Francúzsko či Španielsko patria k hlavným „mekkám“ najrôznejších mäsových pochúťok[2]
4. pád –
5. pád Mekkách – Týždne módy, ktoré sa konajú vo svetových mekkách[3]
6. pád – Mekkami – Asi vás toto mesto medzi módnymi mekkami prekvapí[4]
4. pád sa mi zistiť nepodarilo, ale keďže ide zjavne o vzor žena, dá sa predpokladať, že bude rovnaký ako 1. pád, teda mekky. Aj keď vyššie uvedené ukážky obsahujú jeden príklad so slovom Mekka aj v množnom čísle, odporúčam v takýchto prípadoch používať tvary s malým písmenom, keďže už ide o všeobecné podstatné meno.
A to už je na dnes všetko. Ďakujem za prečítanie, dúfam, že sa vám článok páčil a teším sa na vás nabudúce!
[1] https://hnonline.sk/style/byvanie/502085-mesta-kde-sa-oplati-nakupovat-top-10-obchodnych-mekk-sveta
[2] https://varecha.pravda.sk/magazin/gurmanske-salamy/11154-clanok.html
[3] https://wanda.pluska.sk/moda-a-krasa/svetove-ucesy-majte-vlasy-ako-profika-foto
[4] https://dromedar.zoznam.sk/cl/100073/1518487/Mekky-modneho-sveta–Kde-si-pridu-na-svoje-milovnici-pekneho-oblecenia
