Vyzobal škorec pšenice korec

Úbohý vták!

Teraz leží, nelieta

nôžkami ledva prepletá.

K tomuto veršíku (ktorého pravdivosť si overíme v tomto článku) ma inšpirovala stará miera zvaná korec, ktorá sa v Rakúsko-Uhorsku používala až do reformy mier a váh v roku 1876. Korec sa používal ako dutá objemová miera na meranie sypanín, často obilia.

V prvom slovenskom románe René mládenca príhody a skúsenosti (v pôvodnom pravopise René mláďenca Príhodi a Skúsenosťi), ktorý napísal Jozef Ignác Bajza, sa píše „Takto upokojeným sedliakom začal krčmár rad-radom vyratúvať, koľko mu kto doteraz dlhoval, potom zasa každému osobitne pripomínal, čo mu ktorý musí zložiť, len čo omláti: „Ty, Jano,“ vravel, „dáš mi ešte mecu žita; ty, Juro, mecu raži; ty, Macej, mericu jačmeňa; ty, Mišo, korec ovsa!“ a podobne pripomenul aj ostatným.“[1]

Ján Kollár vo svojich Národných spievankách (1834) zase korec spomína ako nádobu:

Skakala pinka do korca,

nedaj mne, mamčo, za vdovca,[2]

Pričom vo vysvetlivkách sa korec popisuje ako 1,5 merice.

Rovnaké vysvetlenie nájdeme v slovníku k Zátureckého knihe Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia (1896).[3]

Korec sa však spomína aj ako plošná miera.

Obyvatelia obce [Uzovský Šalgov] sa od nepamäti živili ako roľníci… väčšina ako samostatní hospodári (gazdovia) a menšia časť ako „chyžčari“ (deputátnici), ktorí sa živili prácou na majetkoch Péchyho… Za svoju prácu dostali ako protihodnotu chyžu, 9 korcov zeme a drevo z Péchyho lesov (koľko kto spálil)“.[4]

„V roku 1715 v Zuberci vysiali zrno na 282 korcov (1 korec je 2873 m2) a z lúk zobrali 38 vozov sena.“[5]

Roku 1795 urobili zemepanský súpis poddaných a usadlostí. Z neho sa dozvedáme, že obec [Liptovský Michal] mala 168 duší, 26 usadlostí a výmera pôdy sedliakov bola 190 korcov.[6]

Ďalšie použitie v staršej slovenčine nájdeme v článku Lukno a iné starobylé duté miery vo skvelej publikácii Zo studnice rodnej reči 2 (pokiaľ máte radi slovenčinu, skutočne odporúčam):

„Slovo korec je staroslovanské a už v praslovančine označovalo mieru na obilie: od toho lanu panu plat pugde korecz žyta a korecz gačmena (Budatín 1478 SČL); kolik by se korcuw mohlo sladu za geden zlaty kupit (Považská Bystrica 1506); stareg czibuli kazdeg strane dostalo se po trech korczoch (Žilina 1617); tomuto fatensowi (Baran) wzal a ukradnul pol korcza muki psseničneg (Veličná 1724). Pomenovanie korec vo význame dutej miery je doložené aj v slovenských nárečiach.“[7]

Ako to teda vlastne bolo? Vysvetlenie nájdeme v časopise Kultúra slova:

„Starobylé, vlastne celoslovanské slovo korec, ktoré poznali slovanské kmene už v zakarpatskej pravlasti… je vlastne ako názov malej nádoby zdrobneninou utvorenou slovotvornou príponou -ec. Názov nádoby korec sa metonymicky prenášal na jej obsah (korec hrachu, korec raži), potom aj na rozsah poľa (roľa obsiata jedným korcom prosa, pšenice, jačmeňa).“[8]

Ako je možné vidieť z uvedených príkladov, korec sa nevzťahoval iba na obilie, ale aj na cibuľu a hrach, prípadne iné sypaniny, napríklad konopné semeno[9], jablká a slivky[10] či múku[11]. V rozprávke o chudobnom a bohatom bratovi[12] sa korec dokonca používa na meranie mincí:

„Deti s korcom prišli domov, tak pomerali tie peniaze, ale kdesi na obrúčku sa ulepil jeden dukát. Ako odniesli korec, tak báčik hľadel, čo ním merali, či sa dakde dačo nevopchalo.“

Korec (tiež koriec) sa teda skutočne používal v širokom rozsahu. Ako by sa však dal prepočítať na súčasné miery? To je dobrá otázka, na ktorú je ale ťažká odpoveď. Tak pri mnohých iných starodávnych mierach (napríklad funte, ktorý spomínam v článku o smrti Jánošíkovej), aj tu vládne neuveriteľný, ale skutočne neuveriteľný zmätok. Nielenže sa nevedeli dohodnúť uhorské snemy s Habsburgami, ale vlastné miery si presadzovali jednotlivé mestá a regióny. Podrobnejšie sa metrológii v starom Uhorsku venujem v samostatnom článku, tu len uvediem, že štandardizácia trvala veľmi dlho a vlastne sa dosiahla až so zavedením metrickej sústavy koncom 19. storočia, konkrétne v 1876, keď vstúpil do platnosti zákon uhorského zákonníka č. VIII/1874 o zavedení metrickej miery, ktorý zaviedol štandardné SI jednotky, aké používame dodnes..

Nejaké tie štandardy sa ale predsa len uplatňovali aj predtým. Po dobytí Budína a obsadení väčšinu vtedajšieho územia Uhorska Turkami sa začali hojne používať trnavské miery. S posilnením úlohy Bratislavy ako obchodného a politického centra sa stále viac začali presadzovať miery bratislavské. Na obrázku je kovová nádoba, ktorá slúžila ako vzor (miera) bratislavskej merice z roku 1551

Zdroj: https://www.ludovakultura.sk/en/polozka-encyklopedie/miery-objemu/

Okrem bratislavskej a trnavskej merice sa však stále aktívne používal celý rad lokálnych meríc, ako hlohovská, šaštínska, gbelská, pezinská, vrbovská a mnohé ďalšie. Samozrejme, platilo to aj pre iné miery.

Na otázku, aký mal korec objem teda neexistuje jednoznačná odpoveď. Zvyčajne sa popisuje ako „stará zvyková dutá miera v rozpätí od 50 do 100 l“. K jednotlivým druhom korcov nie je príliš veľa dát, ale môžeme si vypomôcť mericou, ktorá, ako vieme zo Zátureckého, merala 2/3 korca. Podľa zákona z roku 1807 sa objem bratislavskej merice stanovil na 64 holieb alebo 54,297 litra.[13] Z toho by objem korca teda vychádzal na 81,44 l a objem holby (ktorú popíšem v niektorom z ďalších článkov) na 0,84 l.

Je teda absolútne vylúčené, aby chudák škorec z riekanky na začiatku článku vyzobal korec pšenice. Keby sa o to čo len pokúsil, ostal by ležať tuhý na zemi a riekanku by sme mohli zmeniť na:

Vyzobal škorec pšenice korec

Úbohý vták!

Veru on už dolietal, nedožil ani do leta.

Korec sa spomína aj v známej ľudovej pesničke, v ktorej sa sklamaná dievčina sťažuje na neochotných mládencov:

Bodaj by vás, vy mládenci, čerti vzali,

keď ste vy mňa na ten tanec nepozvali,

[:ja by bola tancovala, aj na cimbal niečo dala,

aj vás všetkých pobozkala.:]

Čo sa mamka tejto noci natrápila,

len aby sa vám voľačím zavďačila,

[:Spiekla múky za tri korce, pre vás, chlapci na koláče,

len aby som tancovala.:]

Už je amen, už je koniec, milí chlapci,

keď je už raz, keď je už raz po tom tanci,

[:keď sa nový tanec strhne, pamätajte, chlapci, na mňa,

hoc aj bude po polnoci.:]

Mohol by som ju rozanalyzovať, ale to by som sa len chválil cudzím perím. Urobil to totiž už autor blogu na SME[14], ktorý to poňal až vedecky. Článok si určite prečítajte, ale pre prípad, že by sa vám nechcelo – dotyčná mama musela mať schopnosti organizácie výroby, aké by jej závidel aj Henry Ford. S takou výbavou by musela zbohatnúť tak, že by pytači pre jej dcéru stáli až za roh. Takže by to nakoniec celé dobre dopadlo.

Z etymologického hľadiska existujú dve teórie o pôvode slova korec. Prvá, ktorá je pravdepodobnejšia, hovorí o slovanskom pôvode slova. Korec nájdeme aj v iných slovenských jazykoch, České korec malo v staročeštine formu kořec, prípadne korzecz, v poľštine sa stretneme s tvarom korzec, v slovinčine s kórec, v nárečovej srbochorvátčine kòrac a nárečovej ruštine koréc (коре́ц). Zo slova je odvodená zdrobnelina korček, čo bola „plechová nádoba, ktorá je obyčajne upevnená na pohyblivej reťazi alebo kolese a určená na premiestňovanie kvapalín alebo sypkých materiálov nádoba“[15]. Korčeky boli umiestnené na obvode vodného kolesa. Voda sa do nich privádzala zhora žľabom a hmotnosť vody roztáčala koleso.

Zdroj: https://encyklopediapoznania.sk/clanok/7711/vodne-koleso-mlynske-koleso

V súčasnosti sa termín používa pri korčekových dopravníkoch, ktoré sú určené k doprave kusových alebo sypkých materiálov. Tvar korčeka závisí od druhu prepravovaného materiálu.

Vo všetkých uvedených slovanských jazykoch slovo vychádza z praslovanského korьcь, ktoré je zase odvodené zo slova kora vo význame kôra. Pôvodne teda pravdepodobne išlo o nádobu vyrobenú z kôry.

Druhá, menej pravdepodobná teória hovorí o pôvode v gréckom koros, ktoré vzniklo z hebrejského kōr. Slovo sa v Biblii spomína na viacerých miestach, napríklad v nasledujúcom verši: „A potravy Šalamúnovej bolo na jeden deň tridsať korov bielej múky jemnej a šesťdesiat korov obyčajnej múky“[16] (1 Kráľov, 4:22). Biblickým merným jednotkám a ich prevodu do starej a modernej slovenčiny by som však chcel venovať samostatný článok, kde sa na toto hebrejské slovo pozriem podrobnejšie.

Úplne na záver sa ešte pozriem, či podoba slov škorec a korec vyjadruje spoločný pôvod. Nie je to tak, ide iba o náhodnú zhodu. Škorec pochádza z praslovanského skvorьcь, ktoré vzniklo zo slova *skvьr- onomatopoeického pôvodu. Onomatopoeické slová sú slová odvodené od zvukových prejavov, napríklad cinkanie, rinčanie alebo mrmlanie.

A to už je na dnes všetko.

Dúfam, že sa vám článok páčil, ďakujem za prečítanie a teším sa na vás nabudúce!

[1] https://zlatyfond.sme.sk/dielo/217/Bajza_Prihody-a-skusenosti-mladenca-Reneho-Druhy-diel/17

[2] https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1083/Kollar_Narodnie-spievanky-1-Svadba-a-manzelstvo/18#ftn.id2591603

[3] https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1409/Zaturecky_Slovenske-prislovia-porekadla-a-uslovia-Slovnik/12

[4] https://www.uzovskysalgov.sk/dejiny-obce/ll/1/sm/62889/.html

[5] https://www.zuberec.sk/obec-2/historia/zalozenie-zuberca/

[6] http://old.liptovskymichal.sk/dokumenty/kronika.pdf

[7] https://www.obecnovacany.sk/uploads/17.Jazyk%20a%20n%C3%A1re%C4%8Die%20%20+.doc

[8] https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1993/1/ks1993-1.lq.pdf

[9] http://www.pavlovaves.sk/historia

[10] http://www.pavlovaves.sk/historia