O slove, ktoré smrdelo

„Ty si ale kvargľa kvargľovitá!“ zvykla kričať moja mama, keď som sa (podľa mňa úplne zaslúžene) po otrockej práci na rodinnom latifundiu (bohvie prečo tomu naši hovorili záhrada. Záhrada by mala mať aspoň trochu príčetné rozmery) na chvíľu natiahol s knižkou na gauč. Už dávno som si na to slovo nespomenul, až dnes mi náhodou odrelo do očí (alebo do očú, ako vysvetľujem v článku Vysoký jalovec). Rozhodol som sa teda naň pozrieť bližšie.

Ako naznačuje aj predchádzajúci text, kvargľa je označenie lenivého človeka, ktorému sa nechce pohnúť ani malíčkom. Je to spisovné slovo a v skutočnosti má tri významy. Krátky slovník slovenského jazyka ako 2. význam uvádza kvargľa – nadávka pasívnemu človeku.[1]

To však nie je význam hlavný. Kvargľa sa do slovenčiny pravdepodobne dostala z českého výrazu kvargle, čo je len iné označenie extra smradľavého syra, ktorý sa predáva pod názvom olomoucké syrečky, prípadne olomoucké tvarůžky. Pre tých, čo ho zvládnu, ide o populárne jedlo, často sa zapíja pivom.

Aj keď si tu a tam dám s chuťou kúsok výrazného syra, toto je už na mňa trochu príliš. Smrad je skutočne výrazný, miestami až hutný. Ale labužníci ho konzumujú s nadšením práve kvôli intenzívnej aróme a obzvlášť odvážni (či šialení) jedinci dokonca tvrdia, že najlepší je vtedy, keď až sám lezie z taniera. V Čechách je známy od 16. storočia a jeho výroba je v podstate veľmi jednoduchá, je to len zlisovaný tvaroh so soľou, ktorý sa nechá dobre vyzrieť.

Etymologicky už však taký jednoduchý nie je. Slovo pochádza z nemeckého Quark a ovplyvnilo aj mnohé ďalšie jazyky. V slovinčine sa mu hovorí kvárgelj[2] a popisuje sa ako „mehki sir močnega vonja in ostrega okusa“, čo v preklade znamená mäkký syr so silným pachom a ostrou chuťou. V chorvátčine sa volá kvargl a pripravuje sa trochu inak ako olomoucké syrečky, pretože sa do neho pridáva aj cesnak a paprika. Pod označením Bjelovarski kvargl je to (rovnako ako olomoucké tvarůžky)[3] chránený produkt podľa práva EU.

V poľštine sa v tomto zmysle výraz nepoužíva, to čo tam označujú ako kwark alebo kvarg je tvaroh alebo niečo ako nátierkový syr.

Slovo sa z nemčiny rozšírilo aj do ďalších germánskych jazykov, a to švédskeho a nórskeho kvarg a holanského kwarg. Do angličtiny vstúpilo ako quark cez staroanglické geþweor (zrazené mlieko)[4]. Niekto by mohol namietnuť, že anglické quark (slovensky kvark) je kvantová častica, ktorá nemá so žiadnym syrom nič spoločné. Etymologicky ide o pomerne zábavnú obchádzku, pretože fyzik Murray Gell-Mann, ktorý kvark objavil, našiel inšpiráciu v románe Jamesa Joycea Finnegan’s Wake:

„Three quarks for Muster Mark!

Sure he hasn’t got much of a bark

And sure any he has it’s all beside the mark.“

Joycea si prekladať netrúfam, ale údajne ide o výsmešnú pieseň z legendy po Tristanovi a Izolde. Existuje však aj nepotvrdená verzia, že Joyce slovo prevzal z nemčiny, kde okrem významu syr znamenalo od 16. storočia aj bezvýznamnú maličkosť.[5] Keďže si však Joyce vymýšľal vlastné slová ako na bežiacom páse, pravdu sa asi nikdy nedozvieme.

Ako sa však slovo quark dostalo do nemčiny? Prekvapivo, ide o slovo slovanského pôvodu. V strednej hornonemčine malo slovo ešte tvar twarc a to je odvodené z praslovanského tvarogъ (náš tvaroh). Ako sme si povedali, kvargle sa vyrábajú práve z tvarohu a tým sa kruh uzatvára. Tu treba uviesť, že okrem tvaru kvargle existuje v češtine aj nárečová forma tvargle a na tvaroh odkazuje aj označenie tvarůžky, ktoré sa používa hlavne na Morave.

V slovenčine sa slovo kvargle objavuje už v 19. storočí, a to v dosť kurióznom kontexte. Časopis Obzor (Ročník VI. Február 1894. Číslo 2, str. 29) v časti Dotazy píše:

„Mám kravu, ktorá ten zlozvyk má, že sama seba cicáva, čim v gazdovstve svojom dosť citlivú škodu trpím. Veľmi Vám budem povďačný, keď ma poučíte: čo treba robiť, aby tomuto odvykla? Š. M. na M. (Odpoveď.) Zaopatrite si takzvané kvargle alebo iný smradľavý a štiplavý syr, rozmieste ho dobrým vínovým octom a potom touto kašou cecky a spodniu čiastku vemena ponatierajte. Zápach takého syra je vraj krave tak odporný, že keď to niekoľko ráz upotrebíte, ona od zlozvyku upustí“

V románe Trnavský bál (autor Ľudovít Gašpar-Zaosek) sa zase píše: “To sú najväčšie klebetnice v meste… a druhá predáva kvargle , brindzu a hnilý syr, a preto aj smrdí ako čert.“

Nepodarilo sa mi určiť, kedy a prečo sa slovo kvargľa začalo používať ako pomenovanie lenivého človeka. Prvý výskyt som našiel v románe Mila Urbana Milo Urban Zhasnuté svetlá z roku 1957: „Veru, chlapi, môžete sa hanbiť, — karhala, ale dobromyseľne. — Sedíte tu ani kvargle , zatiaľ čo my ženy…“. Zdá sa však, že existuje iba v slovenčine. Zrkadlový slovník medzijazykových homoným k spojeniu sedieť ako kvargľa uvádza český ekvivalent sedět jako buchta[6], čo sa skutočne používa v zmysle „byť pasívny“. Môžem len hádať, že pri slovenskom kvargľa ide o narážku na rozležaný stav, v ktorom labužníci najradšej kvargľu konzumujú. Keď niekomu poviete, že je kvargľa, znamená to vlastne, že je taký rozležaný, že až smrdí. Radšej to teda nerobte.

Na začiatku som spomenul, že slovo kvargľa má v slovenčine tri významy. Ten tretí je vahadlová hojdačka, ktorú asi všetci poznáte z detstva[7]: