Mačka vo vreci

O mačke vo vreci a jej rôznych podobách

Nedávno som si v električke vypočul takýto rozhovor: „Tak aké sú tie nože, čo si včera kúpil?“ „Ani sa nepýtaj, úplný šmejd. Pekne som sa okašlal!“ „Vidíš, ja som ti hovoril, že nemáš kupovať mačku vo vreci.“

Hm. Mačka vo vreci. Je to známy idióm a väčšine ľudí sa už stalo, že niekedy kúpili niečo len tak naslepo, bez poriadneho prezretia, a popálili sa. Odkiaľ však tento idióm pochádza? Vysvetlenie, že poukazuje na stredoveké trhy, kde sa predávali živé zvieratá vo vreci a nepoctiví kupci podstrkovali namiesto drahého zajaca lacnú mačku, mi nikdy príliš nesedelo. Čo keby taký mačkozajac v kritickej chvíli zamraučal? A čo v prípade anglického prasiatka (pig in a poke)? To si predsa s mačkou nemohol pomýliť nikto.

V skutočnosti ide o veľmi starý výraz. Už anglická kniha z roku 1562 obsahuje túto verziu:

“I will neuer bye the pyg in the poke

Thers many a foule pyg in a feyre cloke“[1]

(Nikdy nekúpim prasa vo vreci, pod pekným plášťom sa skrýva mnoho špinavých prasiat)

Idióm o prasiatku, mačke či iných zvieratách vo vreci sa opakuje v rôznych jazykoch:

Ako vidno na nasledujúcej mape, väčšinou sa to týka mačky, len niekde zajaca či prasiatka.

Zdroj: https://www.researchgate.net/figure/Map-of-Europe-showing-names-of-countries-which-have-member-agencies-in-EuroGOOS-and-the_fig1_241294772 (upravené)

Pravda, maltčina má rybu v mori, ale tá to prevzala z arabčiny (maltčina je jediný semitský európsky jazyk) a orientálne idiómy sú celé také zvláštne. Napríklad Číňania používajú v podobnom význame „kupovať kravu na druhej strane hory“. Ktovie, čo tým chcú povedať.

Keď je niečo takto rozšírené po celej Európe, zvyčajne to má korene v latinčine. Nie však v tomto prípade. Aj keď sa v niektorých slovníkoch dá nájsť latinská fráza „emere catulum in sacco (kupovať mačku vo vreci)“, ide iba o spätný preklad do latinčiny a v klasickom období nič také neexistovalo. V latinčine síce existovala právna fráza Caveat emptor vyzývajúca kupujúceho, aby si dával pozor, ale tá zase nehovorila o úmyselnom napálení.

Aj keď však príslovie nemá staroveký pôvod, stále je dosť starobylé.    

Už som spomenul, že anglická fráza pig in a poke sa objavuje už v knihe z roku 1562. Nájdeme však aj staršie výskyty. Kniha z roku 1530 radí kupujúcim:

„When ye proffer the pigge open the poke.“ [When they offer you the pig, open the poke],

teda keď ti ponúknu prasa, otvor vrece. O zámene s mačkou sa tam nič nehovorí, skôr mohlo ísť o zámenu mladšieho prasiatka s jemnejším mäsom za staršie zviera. Potvrdzuje to aj citát z roku 1450 v nasledujúcom znení:

When me[n] profereth þe pigge, opon þe pogh,

For when he is an olde swyn, thow tyte hym nowȝt.

[When a man offers the pig, open the pough,

For when it is an old swine, thou do not take it.]

V preklade to znamená: „Keď ti muž ponúkne prasa, otvor vrece, pretože keď to je stará sviňa, nevezmi ju. Tu si môžete všimnúť už zaniknutú formu anglického tykania „thou“. Okrem thou (ty), existovalo aj thee (tebe) a thy a thine (tvoj).

Pokiaľ ide o slovo pogh, ide o ďalšiu formu slova poke, teda vrece. Aj keď sa poke ako podstatné meno už v súčasnej angličtine nepoužíva, existovalo už v rovnakom tvare a s rovnakým významom v normandskej angličtine. Do angličtine neskôr prešiel variant pocket (vrecko). Stará angličtina mala analogické slovo pohha[2].

Najstarší výskyt príslovia s prasiatkom je z roku 1250. V zbierke Proverbs of Hending (Hendingove príslovia) sa nachádza tento verš:

“Wan man ᵹevit þe a pig, opin þe powch.”

Ide o značne starobylý pravopis, ale pri porovnaní s verziou z roku 1450 sa dá ľahko dešifrovať. Opäť ide o variant “When a man gives you a pig, open the pouch.” vo vyššie uvedenom význame.

To by teda bol anglický variant, ale ako to bolo s tou mačkou? Na to sa musíme presunúť do ranostredovekého Nemecka, k predchodcovi frázy o mačke, prísloviu o tom, že sa nemá kupovať nič vo vreci. V tejto verzii ho môžeme nájsť v básnickej zbierke nemeckého autora známeho len pod pseudonymom Stricker (Tkáč) zo začiatku 13. storočia:

Man koufet daz vil selten

In dem sacke und ungesehen

 (Stricker, „Kleinere Gedichte“);

Ľudia veľmi zriedkavo kupujú,

(čo je) vo vreci a nevidené

Varovanie pred kúpou nevidenej veci obsahuje aj Winsbeke (tiež: Windsbacher alebo Winsbecke), stredohornonemecká náučná báseň, ktorá vznikla niekedy medzi rokmi 1210 a 1220:

Wir koufen in dem sacke niht (Nekupujeme veci vo vreci)

Frázu spomenul aj nemecký básnik Freidank (Vrîdanc), ktorý tiež tvoril začiatkom 13. storočia. Vo svojej didaktickej veršovanej zbierke aforizmov Bescheidenheit („Praktická múdrosť“) píše:

Swer in dem sacke koufet

Und sich mit tôren roufet

Und borget ungewisser diet,

Der singet dicke klageliet[3]

(veľmi voľne „Ten, kto kupuje veci vo vreci a s bláznami sa háda a požičiava nesprávnym ľuďom, ten spieva žalostné piesne (teda sťažuje sa)“).

Nájdeme ju aj v knihe prísloví a porekadiel, ktorého predpokladaný vydavateľ je niektorý z členov bazilejského rodu tlačiarov – Petri. Predpokladaný pretože som si ho len vydedukoval z bibliografickej anotácie Petri v zbierke nemeckých prísloví súvisiacich so slovom Sacke[4]. Okrem iných sa mu tam pripisuje aj príslovie „Man kaufft nicht gern im Sacke (Človek nerád kupuje niečo vo vreci)“. Ďalšou indíciou je slovo kaufft (3. osoba singuláru od slovesa kauffen), ktoré je napísané so zdvojeným f typickým pre strednú hornonemčinu, ktorá sa používala do konca 16. storočia (rod pôsobil v švajčiarskom Bazileji v 15. a 16. storočí). Žiaľ, starší slovníkari mali rozčuľujúci zvyk neuvádzať celé mená citovaných autorov, čo pri etymologickom výskume pomerne obmedzuje.

Mimochodom, tlačiareň rodiny Petri, založená v roku 1488, existuje doteraz a oficiálne sa považuje za najstaršiu tlačiareň a vydavateľstvo na svete.

Prvý oficiálny záznam o prísloví o mačke vo vreci v súčasnej forme máme z roku 1515, keď vyšla ľudová kniha „Till Eulenspiegel“. Till Eulenspiegel (tiež Ulenspiegel) bola mimoriadne zaujímavá ľudová postava, šašo a mudrák, pútnik aj podvodník, všadebol a posmeškár. Ulenspiegel (slovo v sebe spája sovu a zrkadlo, symboly múdrosti a poznania) putuje po celom Nemecku a aj keď predstiera že je hlupák, vždy svoje obete dobehne, väčšinou tým, že ich príkazy a požiadavky zoberie doslovne. Nešetrí nikoho bez ohľadu na postavenie a nikto si nie je pred jeho ostrým jazykom istý. Tým sa radí k iným európskym ľudovým a mytologickým vtipkárom, Rabellaisovmu Panurgovi a alegorickému rytierovi Reynard de Fox (rytierovi Lišiakovi) z druhej polovice 12. storočia. Treba povedať, že v pôvodnej verzii bol Eulenspiegelov humor dosť surový, až krutý. 

V poviedke Ewlenspiegel mit der kaczen (Eulenspiegel s mačkou) si Eulenspiegel zobral na mušku kožušníkov:

Seit her thuet mon noch faczen

Die kuersner mit der kaczen.

(veľmi voľne preložené ako „Odvtedy sú stále vysmievaní ako kožušníci s mačkou“)

Kniha sa rýchlo stala svetovým bestsellerom a už v 16. storočí bola preložená do mnohých európskych jazykov vrátane latinčiny, francúzštiny, holandčiny, angličtiny a poľštiny. Z Eulenspiegla sa stal fenomén, ktorý vyšiel v mnohých reedíciach a adaptáciach, jazyk a spôsoby hlavnej postavy sa však pritom značne zmiernili.

V slovenčine popisuje tieto príbehy v značne zjemnenej podobe detská knižka Šibalstvá Tilla Eulenspiegla.  Vyobrazenie so šašovskou čiapkou je pre postavu Eulenspiegla typické.

Zdroj: https://www.databazeknih.cz/obalka-knihy/sibalstva-tilla-eulenspiegla-164093

V slovenskom preklade vyšla aj veľmi dobrá kniha Legenda o Ulenspieglovi, v ktorej  belgický spisovateľ Charles De Coster preniesol Eulenpiegla do Holandska 16. storočia. Urobil z neho géza, holandského povstalca proti vtedajšej španielskej nadvláde. Aj keď má kniha svoje vtipné momenty, Ulenspiegel je tam v podstate vážna postava. O humor sa skôr stará jeho verný spoločník, Lamme Goedzak, teda doslovne Baránok Dobráčisko.

Zdroj: https://nl.wikipedia.org/wiki/Lamme_Goedzak#/media/Bestand:De_Coster_-La_L%C3%A9gende_d%E2%80%99Ulenspiegel,_1869(page_349_crop).jpg

Lamme, veľký bojovník v boji aj pri stole, skutočne dobráčisko je, kým sa niekto nedotkne vecí, na ktoré je citlivý. Ako vtedy, keď ho zajatý mních, sám obtlstlej postavy, označil za tučniaka. Lammeho sa to strašne dotklo:  

„Ty ohavný mních, ty sa opovažuješ porovnávať svoju mizernú lenivú kláštornú masť  s mojím flámskym sadlom, statočne získaným pri robote lopote a bitkách?“

a  rozhodol sa pre strašnú pomstu – mnícha vykŕmi tak, že bude od pohľadu jasné, kto z nich je tlstejší. A pretože Lamme nielenže skvelo varil, ale, aspoň pokiaľ išlo o jedlo, bol aj veľmi výrečný, kŕmenie bolo sprevádzané silnú chuť do jedla vyvolávajúcimi prejavmi:

 „Hrachová kaša ľúbi spoločnosť – preto som k nej pridal nemecké knedle, pekné guľky z korintskej múky hodené do vriacej vody; sú ťažké, no narastá po nich slaninka. Jedz, koľko len budeš vládať. Čím viacej ich zješ, tým väčšmi sa budem tešiť.

O hodinu neskôr prišiel opäť k mníchovi a vravel:

„-Tu máš deväť holubov: kvôli tebe zostrelili tie nevinné vtáčatká, ktoré pokojne leteli nad loďou – nepohŕdaj nimi, dal som každému do bruška guľôčku masla, chlebovú striedku, štipku strúhaného muškátového oriešku  a za hrsť klinčekov rozdrvených v medenom mažiari, ktorý sa leskne ako tvoja koža: obličaj Jeho Jasnosti Slnca sa nesmerne raduje, že sa smie sťažeby zrkadlom zhliadať s takou jasnou tvárou, ako máš ty – jasnou od masti, od dobrej masti, za ktorú vďačí mne.“

Ako šieste jedlo ti prinesiem mušle, ustrice chudoby – v kláštore si také nikdy nejedol. Hlupáci ich jedia ihneď po uvarení- to však má by len predslov ich prípravy: potom ich predsa treba vybrať zo škrupín, položiť chutné tielka do rajnice, pomaly ich pariť so zelerom, muškátovým orieškom a klinčekmi, podliať pivom, zahustiť omáčku múkou a predkladať ich s hriankami a maslom.“

Atakďalej, atakďalej. Dopadlo to samozrejme k Lammeho plnej spokojnosti, mních stlstol tak, že keď každého posadili na jednu misu veľkých váh, Lamme vyletel do výšky ako pierko.

Z holandského kulinárskeho neba sa prenesiem do gastronomicky podstatne zúboženejšieho  Španielska, kde sa u menej poctivých hostinských rozmohol nepekný zvyk falšovať jedlo. Nielenže predávali marinovaného osla ako jemnú teľacinu, ale dokázali aj podstrčiť hosťom mačku namiesto drahšieho zajaca. Keď sa zviera stiahne z kože a usekne sa mu hlava, dá sa to dosť ťažko rozlíšiť. Prípadne sa mačacinou nahradilo mäso v dusenine, kde sa to nedalo dosť dobre poznať. Prax bola natoľko rozšírená, že keď sa v hostinci zišla väčšia spoločnosť, zvykli pred jedlom (určite k veľkej radosti hostinského) recitovať:

„Si eres cabrito, mantente frito; si eres gato, salta del plato“, čo znamenalo niečo ako „ak si kozľa, na tanieri ďalej lež, ak si mačka vyskoč a bež preč“

Z toho potom vzniklo španielska fráza Dar/pasar gato por liebre (dať/dostať mačku namiesto zajaca).

Zdroj: Dall-E

Frázu spomína aj Miguel de Cervantés v Donovi Quichotovi a Francisco de Quevedo, ďalší známy španielsky autor zo 16. storočia, v satirickej básni Consultación de los gatos (Rady o mačkách). V rovnakom roku, ako vyšla Quevedova báseň (1627), vydal Gonzalo Correas slovník prísloví a porekadiel s názvom Vocabulario de refranes y frases proverbiales. Kniha obsahuje niekoľko odkazov na spomínaný výraz:[5]

Conciencia de Portalegre, que venden el gato por liebre (Svedomie [človeka] z Portalegre, čo predá mačku namiesto zajaca)

Vender gato por liebre. Vender cosa mala por buena (Predať mačku namiesto zajaca. Predať zlú vec za dobrú).

A ďalšie…

Nemôže byť teda žiadnym prekvapením, že zle živení Španieli s gézmi prehrali a museli im odstúpiť územie, na ktorom vzniklo dnešné Holandsko. Belgická časť si potom počkala na samostatnosť až do roku 1830.

Posledné miesto, kam sa dnes pozriem, je starý Rím. Áno, ja viem, že keď som hľadal niečo o mačke vo vreci, tak som nič nenašiel, niektoré etymologické slovníky však uvádzajú frázu aleam emere. Alea znamená hru v kocky, prenesene aj hru šťasteny. Slovo je známe hlavne z Cézarovho výroku  „Alea iacta est (kocky sú hodené)”[6], ktorý vyslovil tesne predtým, než prekročil Rubikon a vydal sa dobyť Rím.

Niektorí autori tvrdia, že výrok správne znel “Alea iacta esto (kocky sa musia hodiť) a iní zase, že Ceasar výrok vôbec nepovedal po latinsky, ale citoval Menandra, svojho obľúbeného gréckeho dramatika.[7]

Zdroj: https://blogs.icrc.org/law-and-policy/2020/10/20/crossing-rubicon-virtual-diplomacy/

Alea sú teda kocky a emere je kupovať, takže aleam emere znamená kupovať kocky, kupovať náhodu.

Je to teda rímske príslovie? V skutočnosti nie. Fráza odkazuje na právnu zásadu platnú pri kúpnych zmluvách. Hovorí sa v nej, že pokiaľ nie je predmet zmluvy dodaný, zmluva je neplatná a predávajúci musí vrátiť prijaté peniaze, ale

“Někdy se má za to, že prodej byl sjednán bez majetku, který by byl jeho předmětem, jako například, kde koupě je sjednána závislá na náhodě; která tu je například, kde mají být koupeny ryby nebo ptáci, kteří mají teprv být lapeni, nebo peníze, [které mají být] hozeny davu. Koupě je také sjednána, dokonce i když se nic nestane, protože se vztahuje k očekávání.”

Aliquando tamen et sine re venditio intellegitur, veluti cum quasi alea emitur. Quod fit, cum captum piscium vel avium vel missilium emitur: emptio enim contrahitur etiam si nihil inciderit, quia spei emptio est.[8]

Výrok sa pripisuje rímskemu právnikovi Sextovi Pomponiovi z konca prvého storočia a je uverejnený v diele Digesta Justiciana[9]. Vyzerá to, že tam úplne vypadáva aspekt nečestného konania na strane predávajúceho, ten však môžeme nájsť v súvisiacom ustanovení:

„Ani koupě, ani prodej nemohou být považovány za uzavřené bez majetku, který může být prodán; nicméně obilí a výnos dobytka mohou být učiněny předmětem koupě; a jak se plody oddělily, je transakce perfektní, prodej se považuje za uzavřený. Pokud, nicméně, jednáním prodejce obilí nevzešlo nebo se dobytek nerozmnožil, bude náležet žaloba z koupě.“ (teda, obchod bude žalovateľný)

„Nec emptio nec venditio sine re quae veneat potest intellegi. Et tamen fructus et partus futuri recte ementur, ut, cum editus esset partus, iam tunc, cum contractum esset negotium, venditio facta intellegatur: sed si id egerit venditor, ne nascatur aut fiant, ex empto agi posse.“

Tým sa teda končí cesta mačky vo vreci. Z jazykovedného hľadiska je zaujímavé, že rozdielne formy prekračujú hranice jazykových rodín, takže slovanské, germánske ani románske jazyky nepoužívajú jednotnú formu. S takouto roztrieštenosťou sa môžeme stretnúť aj pri ďalších slovách a frázach. S jedným z nich prídem vo svojom ďalšom článku, ktorý sa zameria na zviera, ktorému sa niekde hovorí ťava, inde zase velbloud a ešte inde camelus. Stále je však rovnaké, teda okrem prípadov, keď mu narastie chobot a kly.

Ďakujem za prečítanie a dúfam, že sa vám článok páčil. Svoj názor prípadne môžete vyjadriť nižšie pomocou tlačidla Like alebo v sekcii komentárov. Teším sa na vás nabudúce!:-)

[1] https://www.phrases.org.uk/meanings/a-pig-in-a-poke.html

[2] https://www.wordorigins.org/big-list-entries/pig-in-a-poke

[3] https://brittlebooks.library.illinois.edu/brittlebooks_open/Books2008-02/bezzehe0001frides/bezzehe0001frides.pdf

[4] http://www.zeno.org/Wander-1867/A/Sack

[5] https://www.elmundo.es/como/2022/10/27/635953a3e4d4d881118b459e.html

[6] https://beliana.sav.sk/heslo/alea-iacta-est

[7] https://en.wiktionary.org/wiki/iacta_alea_est

[8] https://theses.cz/id/fg4dak/Podstatne_nalezitosti_a_ucel_kupni_smlouvy_v_historicke_kdocx.pdf

[9] https://www.epi.sk/odborny-clanok/Justinianske-Digesta-zakladny-pramen-europskeho-pravneho-myslenia.htm

+8

0