Tento text sa týka slangového slova trop. Slovo pôvodne pochádza z kartového prostredia, ale v češtine sa prenesene používa aj v zmysle byť úplne zničený, na odpis.
V pôvabnom diele Hříšní lidé města Písku nájdeme nasledujúci výstižný text:
„Ofina byl zatraceně šikovný a nebezpečný kasař, štábní strážmistr Hřebík z četnické pátračky o něm dokonce prohlásil, že se musel jako kasař narodit. Ale co mu to bylo platné, když byl trop na nohy. Při vloupání do písecké záložny v šestatřicátém netrefil nohou špršli na žebříku, spadl z prvního patra a zlomil si nešťastně obě nohy v kotníku. Od té doby se spíš ploužil o berlích, než chodil.“
Slovo sa spomína aj v preklade fantasy poviedky A. Sapkowskeho Malá morská víla (zo série o zaklínačovi):
A slovo nájdeme ho aj v preklade klasikov. Tento citát je z Dostojevského diela Zločin a trest:
„Jak je rok dlouhý, je zalezlá jak můra, plesniví, je trop na nohy, a najednou si vyrazí!“
Pôvodne sa vyskytuje v hre oko berie, prípadne očko. Pri hre si hráči ťahajú karty s rozličnou hodnotou a snažia sa, aby celkový súčet kariet bol čo najbližší číslu 21. Pokiaľ hodnota hráčových kariet presiahne 21, hráč hlási, že je trop a prehráva hru. Očko bolo veľmi obľúbené na Slovensko aj v Čechách, o čom svedčí aj skutočnosť, že v knihe Osudy dobrého vojáka Švejka práve očko určilo Švejkov ďalší osud. Pôvodne bol sluhom feldkuráta Katza, ktorý si však sadol k dosť nešťastnej partičke kariet:
„“Milý Švejku,“ řekl [feldkurát Katz], když byl doma, „dnes se stalo něco neobyčejného. Měl jsem takovou smůlu v kartách. Hopal jsem to všechno a měl jsem pod rukou eso, pak přišla desítka, a bankéř měl pod rukou kluka a dotáh to taky na jednadvacet. Líznul jsem si několikrát na eso nebo na desítku a vždy jsem měl stejně s bankéřem. Projel jsem všechny peníze.“
Odmlčel se. „A nakonec jsem prohrál vás. Vypůjčil jsem si na vás sto korun, a jestli do pozítří je nevrátím, už budete patřit ne mně, ale nadporučíkovi Lukášovi. Mně je to opravdu líto…“
Švejk potom nastúpil k Lukášovi ako vojenský sluha, tzv. burš (o buršoch píšem v článku o burze tu[1])
Jedna z obľúbených skupín mojej trampskej mladosti sa volala Hop Trop práve podľa hlášky pri kartách hop alebo trop. Keď ste poznali ich tiež, prípadne keď máte chuť na trochu poctivej trampskej romantiky (ja viem, viem, čistá boomerčina), môžete si ich vypočuť napríklad tu[2]:
Hra je známa aj v iných krajinách, aj keď nie všade sa používa aj slovo trop. V Poľsku sa jej hovorí oczko a prekročenie je fura (aj keď som počul, že niekde to bolo aj trup alebo trof), v slovinčine a chorvátčine je to ainz s prekročením známym ako tropa a ruština a ukrajinčina pozná очко so slovom перебор (perebor). Očko sa spomína aj v názve piesne Vladimíra Vysockého Помню, я однажды и в очко, и в штос играл (Spomínam si, že raz som hral očko a stuss). Tu ju máte[3].
Zaujímavé tiež, že tiež, že situácii, keď hráč dostane dve esá, čo je jediné povolené prekročenie, pri ktorom automaticky vyhráva hru, sa u nás hovorí kráľovské oko, v poľštine perskie oczko a v ruštine je to золотое очко (zolotoe očko).
Ľudový etymológ by pri uvedenom popise slova trop zajasal. Každému, kto má oči v hlave, musí byť predsa jasné, že trop sa vyvinul zo slova strop. Prekročíš 21, teda strop, a si trop. Jasné ako facka. A rovnako ako mnohé iné vysvetlenia ľudových etymológov, aj toto je úplne nesprávne. V skutočnosti ide o prevzaté slovo z francúzštiny, konkrétne z pôvodnej verzie hry očko s názvom Vingt-et-Un (dvadsaťjeden), z ktorej sa vyvinul anglický blackjack . Slovo jednoducho znamená „príliš veľa“ a má zaujímavú históriu. Do modernej francúzštiny sa dostalo zo stredo a starofrancúzskeho trop (neprimerane veľa), ktoré vzniklo z franského slova þorp (zhromaždenie, zhluk, tiež zhluk budov, dedina) a to zase z pragermánskeho þurpą (tiež v zmysle osada, zhluk budov). Slovo existuje vo všetkých pôvodných germánskych jazykoch, v gótčine je to þaurp v zmysle farma (písmeno þ je pôvodná forma anglického th), v starej nórčine þorp (izolované sídlo), v starej angličtine þrop (skupina ľudí). V modernej nemčine sa slovo zmenilo na dorf vo význame dedina.
Franské þorp však zamierilo aj pre niekoho pomerne prekvapivým smerom, a to do (rane stredovekej) latiny. V skutočnosti však existuje pomerne dosť latinských slov franského pôvodu. Z franštiny pochádza blancus – biely (z toho talianske bianco ako v bianko šek), gardinus – záhrada (príbuzné s anglickým garden), flasca – flaša (príbuzné so slovenským fľaša) či brunus – hnedý (príbuzné s anglickým brown).
Z þorp sa v latinčine stalo troppus (kŕdeľ, stádo), z ktorého vzniklo francúzske troupeau v rovnakom význame (ďalšia možnosť je prevzatie priamo z frankštiny) a z toho anglické troop (menšia skupina vojakov). Slovo trooper pôvodne označovalo príslušníka jazdeckej jednotky, ale v odvodeninách získalo rozšírený význam. Napríklad paratroopers sú parašutistické jednotky, state troopers sú príslušníci štátnej polície v jednotlivých štátoch USA a border troopers sú členovia pohraničnej stráže.
Zatiaľ čo vyššie uvedené etymológie sa týkali germánskych a (cez troppus) románskych jazykov, skrátka neprišli ani iné jazykové skupiny.
Pragermánske þurpą sa totiž odvodzuje z praindoeurópskeho treb- (sídlo, obydlie). Z neho vzniklo waleské tref (obydlie), latinské trabs (brvno) či litevské trobà (dom).
A na svoje si predsa len prídu aj priaznivci ľudovej etymológie, ktorých som znectil na začiatku článku. Slovo strop sa skutočne etymologicky spája s podobne vyzerajúcim slovom, nie je to však trop, ale tropit. V nárečovej češtine to znamená vystrájať alebo vyvádzať. V známej pesničke o kyslom víne sa mládenec žalostne sťažuje:
Sbohem, galánečko, já už musím jí – ti
Kyselé vínečko, kyselé vínečko
Podalas‘ mi k pití
Ač bylo kyselé, přeca sem sa opil
Eště včil sa stydím, eště včil sa stydím
Co sem všechno tropil.[4]
Viac o tomto zaujímavom slove napíšem v niektorom z ďalších článkov.
A to už je na dnes všetko.
Ďakujem za prečítanie, dúfam, že sa vám článok páčil a teším sa na vás nabudúce!
[1] https://blog.etymologickeokienko.sk/blogEty/2023/04/13/o-burze-a-vojenskych-sluhoch
[2] https://www.youtube.com/watch?v=oJnRpvbNdA4
[3] https://www.youtube.com/watch?v=RRkKwEXrg-k
[4] https://hudba.zoznam.sk/vlasta-redl/piesen/sbohem-galanecko
