Prednedávnom ma kamarát upozornil na jedno smiešne zvieratko, ktoré si okamžite získalo moje srdce. Ide o malého cicavca z radu hmyzožravcov, ktorý sa skvele sa pohybuje vo vode. Žije pri jazerách a pomalých tokoch, ale najradšej sa usídľuje pri menších jazierok. Tu ho máme:

Zdroj: https://project-zoo.fandom.com/wiki/Russian_Desman?file=Russian-desman-6ac70afd-bfcc-4241-885f-c1d1f6aea6d-resize-750.jpeg

Je to vychuchoľ povolžský (okrem toho existuje o niečo menší vychuchoľ pyrenejský). Až na rypák je zviera celé porastené srsťou a zvláštnosťou je, že dokáže zavrieť prieduchy v rypáku a ušné otvory a úplne sa ponoriť. Pod vodou vydrží najviac 5 minút, potom sa utopí. Najčastejšie sa to stáva, keď sa chudák vychuchoľ zamotá do rybárskej siete. Ten rypák nu súčasne slúži aj ako hlavný zmyslový orgán, pretože vychuchoľ je podobne ako jeho príbuzný krt prakticky úplne slepý. 

Z vývojového hľadiska ide o veľmi staré zviera, odhaduje sa, že v prakticky nezmenenej forme prežíva už 30 miliónov rokov. Je to celkom prekvapivé, pretože ďalšia vlastnosť, ktorá je pre vychuchoľa typická, je extrémna ľakavosť. Úbohé zviera má takú nízku odolnosť voči stresu, že ho dokáže zabiť silný hluk, výhliadka na súboj s iným vychuchoľom, či dokonca silný zápach lepidla.[1] U vychuchoľov chovaných v zajatí sa dokonca vyskytli prípady zvierat, ktoré zomreli od strachu, keď ich chovateľ zobral do ruky.

Aby toho nebolo málo, vychuchoľ je postihnutý krásnou hebkou a lesklou kožušinou. Teda, ona mu veľmi dobre slúži, pretože je vďaka jedinečnej štruktúre dokonale odolná voči vode, ale práve kožušina bola jeden z dôvodov, prečo vychuchoľa lovili, až ho takmer úplne vylovili.

Vladimír Vysockij, známy ruský básnik a spevák, v piesni Клич глашатаев (voľne Krik heroldov) spieva

Если кровь у кого горяча,-

        Саблей бей, пикой лихо коли!

        Царь дарует вам шубу с плеча –

        Из естественной выхухоли![2]

Voľne preložené to znamená:

Ak horúcu máš krv,

Sekni šabľou, kopijou prudko bodni

Cár ti potom dá svoj plášť

Z pravého vychuchoľa.

Keď si predstavíme, aký veľký mohol byť taký cárov plášť a uvedomíme si, že zvieratko má iba 20 centimetrov, muselo si to vyžiadať hotovú genocídu. K najväčšiemu rozmachu lovu došlo v 19. storočí. Vtedy sa totiž zmenila móda a ľuďom zrazu prestala vadiť jediná obrana, ktorú vychuchoľ má, a to silný pižmový zápach. Vychuchoľ totiž má pri chvoste pachovú žľazu, ktorá obsahuje silne páchnucu tekutinu. Pravda, aj v starších dobách ho ľudia lovili pre jeho páchnuci chvost, ktorý usušený vešali v šatníkoch na odpudenie hmyzu, ale kožušina smrdela predsa len trochu príliš. V roku 1769 ruský prírodovedec Ivan Ivanovič Lepjochin píše: „Myslím, že pach môže byť v skutočnosti silnejší ako bobrie pižmo… Vychuchoľa som nedokázal držať v rukách dlhšie ako päť minút bez toho, aby sa mi nezamotala hlava.“[3]

Lenže to sa v 19. storočí zmenilo a ľuďom pižmo nielenže nevadilo, ale ho dokonca začali vyhľadávať a pridávať do voňaviek. Okrem 7000 až 12000 vychucholích kožiek, ktoré sa každoročne vyexportovali do Ameriky, sa teda vo veľkom vyvážali aj vychucholie chvosty pre francúzsky parfumérsky priemysel.[4] Niet teda divu, že nakoniec ostalo iba 6000 jedincov.

V súčasnosti je vychuchoľ prísne chránený, takže jeho počty rastú, vzhľadom na obmedzenie jeho prirodzeného prostredia, na ktoré je veľmi citlivý, je to však pomalý proces.

Na záver by som sa chcel vyjadriť k tomu, čo ma na vychuchoľovi zaujalo hneď na začiatku, a to k jeho menu. Pomenovanie vychuchoľ (выхухоль) sa používa v Rusku a na Ukrajine a prevzali ho aj čeština a slovenčina. V starších nemeckých zdrojoch sa nájde fonetický prepis wuychuchol, aj keď bežne sa skôr používa označenie desmane. Výraz desman sa používa aj v iných jazykoch.

Etymologicky sa slovo выхухоль odvodzuje od zaniknutého ruského slova хухать (chuchať) vo význame smrdieť.[5] Je to teda vlastne smraďoch. Zaujímavé je, že analogické české slovo chuchati malo význam prudko vydychovať, prskať. V tomto zmysle sa spomína aj v Nemecko-českom slovníku Jozefa Dobrovského z roku 1821. [6] Ide pravdepodobne o onomatopoické, čiže zvukomalebné slovo. Onomatopoické slová foneticky napodobňujú prirodzené zvuky. Patrí sem napríklad rinčanie, fúkať alebo kukučka.

Vychuchoľ je v každom prípade veľmi zaujímavé zviera, ktoré stojí za bližšie pozretie. Ďalšie skvelé obrázky nájdete na stránke: https://www.stena.ee/blog/vyhuhol-samoe-russkoe-zhivotnoe

Prípadne si môžete pozrieť toto video:

https://www.youtube.com/watch?v=G0rYbqRaSaM&ab_channel=%D0%9F%D0%BB%D0%B0%D0%BD%D0%B5%D1%82%D0%B0%D0%97%D0%B5%D0%BC%D0%BB%D1%8F (v ruštine s anglickými titulkami).


[1] https://www.rbth.com/lifestyle/335043-meet-russian-desman-animal

[2]http://www.bards.ru/archives/part.php?id=15502

[3]https://www.rbth.com/lifestyle/335043-meet-russian-desman-animal

[4]https://ia802201.us.archive.org/6/items/furbearinganimal00polarich/furbearinganimal00polarich_bw.pdf

[5]https://ufa1.ru/text/entertainment/2014/03/11/53969801/

[6]https://bara.ujc.cas.cz/slovniky/dobrovsky/dobrovsky451.html

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *